Halloween sa preslávil najmä vďaka vyrezávaniu tekvíc a kostýmom, a všetci ho poznáme ako americký sviatok. Pôvodne ale v Amerike vôbec nevznikol. A samozrejme, že sa o ňom šíria rôzne teórie - napríklad, že je to Satanove dielo a nemali by ho kresťansky vychovaní ľudia sláviť.
Presne to tvrdí bývalý poslanec za OĽaNO (dnes už Slovensko) Milan Kuriak, ktorý sa v septembrových voľbách nedostal do parlamentu. Anton Lavey zakladateľ Satanovej cirkvi a autor Satanskej Biblie napísal: „Halloween je jeden z troch najväčších satanistických sviatkov,” píše vo svojom profile na sociálnej sieti.
„Nadšené deti preoblečené za bosorky, démonov, duchov a iné príšery chodia od domu k domu a kričia: Trick or Treat, čo znamená: Obdarujte nás, lebo vám niečo vyvedieme. Oslavovať Halloween je ako oslavovať diabla!,” pokračuje v statuse. Ako to ale je naozaj?
Čo je Halloween?
Halloween má svoje korene v starovekom keltskom sviatku Samhain. Je to pohanský náboženský sviatok, počas ktorého sa víta úroda na konci leta. Počas sviatku ľudia zapaľovali ohne a obliekali si kostýmy, ktoré slúžili na odohnanie duchov, píše sa na portáli Library of Congress. Ak si prečítaš status od Milana Kuriaka, nájdeš tam vyjadrenia, ktoré hovoria o obetách, a že tekvice sú vlastne znakom, že ľudia sympatizujú so satanistami.
Pápež Gregor III. určil, že 1. november bude čas na uctenie si svätých. Následne sa do sviatku začlenili aj niektoré tradície Samhainu. Večer pred Sviatkom všetkých svätých bol známy ako Predvečer všetkých svätých. Neskôr sa premenoval na známy Halloween.
Tekvice ako znak Halloweenu
Tradícia vyrezávania tekvíc vznikla pôvodne v Írsku. Tam sa ale namiesto tekvíc používala repa. Údajná legenda hovorí o mužovi, ktorý sa volal Stingy Jack. Ten opakovane uväzňoval diabla a pustil ho pod podmienkou, že nikdy nepôjde do pekla. Po Jackovej smrti Nebo nechcelo jeho dušu, a tak večne putoval po zemi ako duch.
Diabol mal dať Jackovi na cestu horiacu hrudu uhlia vo vydlabanej repe. Preto si obyvatelia v Írsku začali vyrezávať strašidelné tváre do repy, čím chceli odohnať zlých duchov.
Verili na duchov
Sviatok Samhain (žiadny démon Samhain, ktorému ľudia podávali obete) znamenal prechod do nového roka na konci žatvy. Kelti verili, že práve počas tohto sviatku sa na Zemi pohybujú duchovia. Neskôr kresťanskí misionári zaviedli sviatok všetkých duší, ktorý je 2. novembra a zachováva myšlienku kontaktu živých s mŕtvymi v rovnakom ročnom období.
Kostýmy
Kelti sa prezliekali do rôznych kostýmov práve preto, aby si ich zlí duchovia nepomýlili s inými duchmi a nechali ich na pokoji. Chceli totiž zabrániť tomu, aby ich počas sviatku začali terorizovať.
Koledovanie za sladkosti
Deti natešené behajú od domu k domu, aby si vyslúžili nejaké sladkosti. Nikto presne nevie, ako tento zvyk presne vznikol, ale existujú tri teórie. Prvá z nich hovorí, že ľudia počas Samhainu nechávali vonku jedlo, aby tým upokojili duchov, ktorí sa v noci túlali po okolí. Postupom času sa ľudia začali obliekať do kostýmov, aby za to dostali „obety“ v podobe jedla a nápojov.
Druhá teória hovorí o škótskej praxi „guisingu“, čo je svetská verzia dušičkovania. „V stredoveku spravidla deti a chudobní dospelí vyberali v miestnych domácnostiach jedlo a peniaze výmenou za modlitby za mŕtvych na Deň všetkých duší,“ píše sa na stránke.
Tretia teória tvrdí, že moderné koledovanie v Amerike pochádza z „belsinckelingu“. Je to nemecko-americká vianočná tradícia, počas ktorej sa deti obliekali do kostýmov a následne chodili k susedom, aby zistili, kto sa skrýva pod maskou. Ak ich totožnosť dospelí neuhádli, museli ich odmeniť jedlom alebo inými pochúťkami.
Ako sa dostal do Ameriky?
Množstvo ľudí žije v domnienke, že Halloween je americký sviatok. V skutočnosti sa tam dostal až v 19. storočí, keď ho tam priniesli írski a škótski prisťahovalci.
Ako vidíš, Halloween tiež nie je žiadny satanský sviatok, kde by ľudia uznávali diabla a prinášali mu obety, ako si mnoho ľudí myslí. Je to spôsob, ktorým oslavovali Sviatok všetkých svätých a Sviatok zosnulých iné kultúry.
