V popredí: mŕtvy muž s otvorenými ústami v nemom výkriku leží s rozhodenými rukami na trávnatej ploche. Za ním sú telá ďalších vojakov v až prekvapivo podobných pozíciách, s tvárami milostivo odvrátenými. V pozadí: muž na koni skrytý v hmle ako tichý svedok hrôz spôsobených vojenským besnením, píše sa na portáli iDnes.
„Bola to skutočne úroda smrti,“ napísal k sugestívnej fotke následkov bitky pri Gettysburgu americký fotograf škótskeho pôvodu Alexander Gardner. „Taký obraz prináša užitočné ponaučenie: ukazuje prázdnu hrôzu a realitu vojny v protiklade k jej pompéznosti.“
Fotografia skutočne odhaľuje realitu krvavých bojov americkej občianskej vojny bez prikrášlenia. „Rebelskí vojaci na fotografii sú bez topánok. Tie boli vždy odobrané z nôh mŕtvych z dôvodu naliehavých potrieb živých,“ upozorňuje v komentári Gardner. Vyprázdnené vrecká mŕtvol ukazujú, že rabovanie padlých po bitke bolo štandardnou praxou.
Mŕtvi vojaci na fotografii bojovali v bitke pri pensylvánskom meste Gettysburg, ktorá sa odohrala v dňoch 1. až 3. júla 1863. Konflikt mal rozhodujúcu úlohu vo vývoji americkej občianskej vojny. Silnejšia Potomacká armáda Únie (Severu), na čele s generálmajorom Georgeom Meadom, tu porazila Armádu severnej Virgínie, ktorá patrila k ozbrojeným silám Konfederácie (Juhu). Viedol ju generál Robert Edward Lee.
Krvavá bitka zostáva najväčším ozbrojeným stretnutím, ktoré sa odohralo na severoamerickom kontinente. Úroda smrti je tak vhodný názov pre zachytenie novej, industriálnej podoby vojny, ktorú boj o budúcnosť USA priniesol.
Kto je autorom fotky?
Gardner bol síce tvorcom názvu, ale nie autorom fotografie. Tým bol jeho asistent, fotograf írskeho pôvodu Timothy H. O’Sullivan, ktorý odfotografoval z gettysburgského bojiska ďalších sedem fotografií, všetky zaznamenané v Gardnerovom Fotografickom skicári vojny, vôbec prvá americká antológia fotografií. Gardner sám v nej mal dve fotografie z bitky pri Gettysburgu.
V skicári Gardner k nim pridal svoje popisy, zároveň vždy starostlivo pripísal autorstvo danému fotografovi. Reagoval tak na prax svojho zamestnávateľa, pioniera americkej fotografie Mathewa Bradyho, ktorý sa ničím takým neobťažoval. Preto sú mnohé Gardnerove a Sullivanove fotografie pripisované Bradymu, podľa odborníkov neprávom: jeho úloha bola skôr manažérska. Omnoho talentovanejšími fotografmi boli práve Gardner a O’Sullivan.
Komercionalizácia vojenských fotografií
Brady bol ale priekopníkom masovej, komerčnej fotografie. Zmenil dejiny fotografie tým, že na bojisku aj napriek všetkému nepohodliu a nebezpečenstvu priviedol mobilné fotografické štúdio, a tým umožnil vzniknúť vo svojej dobe nevídane realistickým obrazom. Brady mal povolenie na fotografovanie vojny od amerického prezidenta Abrahama Lincolna, lídra štátov Únie. Gardner sám bol štábový fotograf armády Únie. Na zaznamenanie momentov z bojov ale neboli motivovaní ani tak vlasteneckým zápalom ako finančnými dôvodmi. Vedeli, že fotky z vojny sa dobre predávajú.
V 19. storočí už boli fotografie využívané pre dokumentovanie bojov. Prvé snímky vojenského konfliktu pochádzajú z americko-mexickej vojny (1846 – 1848). Britský vydavateľ William Agnew začal systematickejšie zaznamenávať krymskú vojnu (1853 – 1856), pretože si bol vedomý komerčného potenciálu predávania záberov z miesta anglickému publiku.
Bola to ale americká občianska vojna, počas ktorej sa komercializácia a masová produkcia fotografie rozbehla naplno. Boje medzi Úniou a Konfederáciou sa stali najfotografovanejším vojenským konfliktom 19. storočia. Prvýkrát boli vidieť obrazy mŕtvych po bitkách a prvé zábery aktívneho boja.
Umelecká manipulácia
Gardner a jeho tím sa považovali za umelcov a aby ich dielo malo na diváka čo najväčší účinok, neváhali pristupovať k manipulácii s mŕtvolami. Vzhľadom na rozkladajúce sa telá išlo o veľmi nechutnú prácu.
Aj keď sa zdalo, že realita vojny vytvorila sama dosť dramatických príbehov, fotografom to niekedy nestačilo. Gardner napríklad na jednej fotografii dal mŕtvole konfederačného vojaka vlastnú zbraň.
Pri svojej manipulácii využívali aj to, že z čiernobielych fotografií sa nedalo určiť, akú má padlý bojovník farbu uniformy a ku ktorej strane teda patrí. Gardner popísal mŕtvoly na Úrode smrti ako padlých Konfederácie, ktorí za „svoju zradu zaplatili životom“. Mŕtvi boli pritom vojaci z Únie. Na inej fotografii, kde sú padlí z iného uhlu, ich popisuje ako „našich mužov“.
Po konci konfliktu americká spoločnosť nemala o vojenské záležitosti záujem. Bradyho fotografická spoločnosť zbankrotovala a on zomrel v dlhoch. Gardner pokračoval vo fotografovaní domorodých obyvateľov, potom založil poistnú spoločnosť. Sullivan tiež zachytával domorodých obyvateľov na juhozápade Ameriky, okrem toho robil snímky aj pred industriálnej krajiny, a stal sa tak pionierom geofotografie.
Svoj najslávnejší snímok už ale nikdy neprekonal. Posolstvo fotografie s názvom Úrody smrti pretrvalo stáročia a zostáva aj dnes relevantným. „Tu sú tie strašné detaily!“ napísal Gardner. „Nech pomôžu zabrániť tomu, aby na národ dopadla ďalšia taká pohroma.“
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.