Satelitné údaje, ktoré vedci zozbierali za dvadsať rokov ukazujú, že pás pobrežnej púšte, ktorý sa rozprestiera na juh od severu Peru až po Čile, je stále zelenší. Z tejto správy však nie sú vôbec nadšení. "Je to varovné znamenie, ako kanárik v bani," hovorí matematik z Cambridgeskej univerzity Hugo Lepage. Roztrúsené hmlové oázy plné jedinečnej vegetácie nazývané lomas, sú korením 2 800 kilometrov dlhého vyprahnutého pobrežia. Ich jediným zdrojom vody je hmla vytváraná morom. V tejto oblasti spadne v priemere len 3 až 13 mm zrážok ročne, pričom mnoho rokov tu neprší vôbec, takže je väčšinou úplne bez vegetácie, ako uvádza portál Sciencealert.
Zelené ostrovy uprostred púšte sú bohaté na druhy, ktoré sa nenachádzajú nikde inde na svete. Napríklad divoké paradajky, ohrozený kondor andský a v súčasnosti populárne vzdušné rastliny (Tillandsia). V závislosti od klimatických cyklov sa týmto druhom darí alebo práve naopak bojujú o prežitie. Stáva sa aj to, že na päť až desať rokov úplne zmiznú, ale potom príde obdobie zvýšeného množstva dažďov počas rokov El Niňo a to vyvoláva ohromujúce obdobia kvitnutia.
Posledné desaťročia výskumu poukázali na problémy. Lomy roztrúsené medzi dlhým pásom predhoria medzi vysokými Andami a rozľahlým oceánom rastú. Pre miestnu flóru a faunu, z ktorých je veľká časť ohrozená, to môže byť po mnohých ohľadoch prínosné, no tieto zrná pravdepodobne vytvárajú na iným miestach problémy. Poľnohospodárska pôda sa postupne rozširuje. Táto zmena využívania pôdy má priamy vplyv aj na lomy nakoľko medzitým iné oblasti nečakane hnednú.
Geograf z Cambridgeskej univerzity Eustace Barnes vysvetľuje "Tichomorský svah zásobuje vodou dve tretiny krajiny a odtiaľto pochádza aj väčšina potravín pre Peru. Táto rýchla zmena vegetácie, hladiny vody a ekosystémov bude mať nevyhnutne vplyv na riadenie vodného a poľnohospodárskeho plánovania."
Výskumníkom trvalo približne tri roky, kým svoju analýzu overili. Po absolvovaní množstvo terénnych výjazdov, aby preskúmali niektoré z pásov zazelenania, ktoré identifikovali, prichádzajú s novými informáciami. "Po prvé, pás stúpa, keď sa pozrieme na juh, od 170 - 780 metrov (557 - 2 559 stôp) na severe Peru po 2 600 - 4 300 metrov na juhu Peru," hovorí Barnes. "To je protichodné, pretože by sme očakávali, že povrchové teploty budú klesať pri postupe na juh aj pri stúpaní do nadmorskej výšky."
Nové skutočnosti sú pre nich veľmi prekvapivé. K zazelenaniu dochádza na miestach, ktoré boli predtým najsuchšie. Lepage hovorí, že "V severnom Peru sa zelený pás väčšinou nachádza v klimatickej zóne zodpovedajúcej horúcej vyprahnutej púšti," a dodáva "Keď snímame pás smerom na juh, stúpa a leží väčšinou v horúcej vyprahnutej stepi a nakoniec prechádza do studenej vyprahnutej stepi. To nezodpovedalo tomu, čo sme očakávali na základe klímy v týchto regiónoch."
Výsledky výskumu naznačujú, že v súčasnosti sú trendy v súlade so zmenou zrážkových cyklov spôsobených globálnou koncentráciou CO2 v tomto období, hoci nemôžu vylúčiť, že zvýšené zazelenanie nie je spojené s dlhodobejším regionálnym klimatickým cyklom. "Neexistuje nič, čo by sme mohli urobiť na zastavenie zmien v takom veľkom rozsahu. Vedomosti o nich však pomôžu lepšie plánovať budúcnosť," uzatvára Lepage.
Vedcov čaká ešte dlhá cesta aby mohli s istotou určiť rozsah problémov, ktoré danými zmenami môžu nastať.
