Pravdepodobnosť, že ľudstvo do roku 2100 vyhynie, je jedna až šesť percent. A pravdepodobnosť, že nás postihne ničivá katastrofa, je deväť až dvadsať percent.
V rozsiahlej štúdii vedci z rôznych odborov posúdili, aké sú najväčšie riziká, ktoré ovplyvnia prežitie a existenciu ľudského druhu v najbližších desaťročiach. Jadrová vojna sa umiestnila až na štvrtom mieste, klimatické zmeny ešte nižšie.
Všetci, bez ohľadu na ich odbornosť, sa teraz obávajú predovšetkým jedného nebezpečenstva: vyhynutia ľudstva v dôsledku nekontrolovaného šírenia umelej inteligencie (AI). Riziko, že sa čoraz sofistikovanejšia AI vymkne spod kontroly, sa v rozsiahlej vedeckej štúdii Forecasting Existential Risks Evidence from a Long-Run Forecasting Tournament umiestnilo na prvom mieste.
Štúdia zameraná na možné scenáre súdneho dňa prebiehala od júna do októbra 2022.
Zúčastnilo sa na nej osemdesiat odborníkov, z ktorých tridsaťdva boli výskumníci v oblasti umelej inteligencie. Ďalších dvanásť vedcov sa zapojilo do výskumu biologických rizík a rovnaký počet do výskumu jadrových rizík. Deväť zo zastúpených respondentov pôsobí v oblasti klímy a klimatických zmien, zatiaľ čo zvyšných pätnásť pracuje na rôznych širších témach. Druhú časť respondentov tvorilo 88 superprognostikov, ktorí v minulosti preukázali vysokú úspešnosť krátkodobých predpovedí.
Tí, ktorí pracujú s AI, pred ňou varujú najviac
Bez ohľadu na zameranie výskumu sa všetky zainteresované strany zhodujú v tom, že v najbližších desaťročiach budú ľudstvo najviac ohrozovať inteligentné stroje a softvér, ktoré sa obrátia proti svojim tvorcom. Ich odhady sa líšia len v hodnotení toho, aké veľké riziko predstavuje umelá inteligencia.
Najhlasnejšie varovania pred umelou inteligenciou prichádzajú od tých, ktorí sú sami odborníkmi v oblasti umelej inteligencie. Riziko, že umelá inteligencia v blízkej budúcnosti vyhladí celé ľudstvo, odhadujú na tri percentá.
To znamená, že odborníci na umelú inteligenciu sú oveľa viac znepokojení ako odborníci v iných oblastiach, ktorí odhadujú riziko na dve percentá. Superprognostici sú v tomto smere najspokojnejší: Pravdepodobnosť, že ľudstvo vymrie v dôsledku AI, považujú za riziko v rádoch promile.
Druhý "dinosaurí" asteroid možno nebude
Aj jadrovej vojne pripisujú superprediktológovia nižšiu pravdepodobnosť ako ostatným. Vojenskí stratégovia odhadujú riziko na 0,55 percent, všeobecní vedci na 0,19 percent a superprognostici sú na spodnej hranici rizikovej škály s 0,07 percent. Pokojnejšie hodnotia aj riziko iných extrémnych udalostí, ktoré by mohli viesť k vyhynutiu ľudstva, napríklad pandémie. Či už spôsobené patogénom vytvoreným človekom, alebo takým, ktorý sa šíri prirodzenou mutáciou.
Iba v prípade zániku sveta v dôsledku prírodnej katastrofy, ako je napríklad dopad asteroidu podobného tomu, ktorý spôsobil vyhynutie dinosaurov pred 66 miliónmi rokov, alebo veľkej slnečnej búrky či hviezdnej explózie, sa superprognostici, profesionálni odborníci a všeobecní znalci do veľkej miery zhodujú v odhade rizika. Všetci uvádzajú pravdepodobnosť okolo 0,004 percent. Na príklade laboratórnych experimentov to znamená, že zo stotisíc sa očakávaný výsledok vyskytne len štyrikrát - čo je veľmi nepravdepodobná udalosť.
Zaujímavé je aj to, že predpovede o rôznych rizikách boli u jednotlivých subjektov vysoko korelované. Napríklad účastníci, ktorí uviedli vyššie odhady rizika súvisiaceho s umelou inteligenciou, uviedli v priemere aj vyššie odhady rizika použitia jadrových zbraní alebo rozšírenia globálnej pandémie.
Otázky o možnom konci sveta nie sú len zábavnou témou pre rôznych čudákov. Okrem iného sa ňou celkom vážne zaoberajú aj odborníci na financie a kapitálový trh. Svedčia o tom údaje finančnej poradenskej spoločnosti Bloomberg: len za posledný mesiac sa objavilo viac ako 200 článkov na tému "extinction events", t. j. rizík spojených s možným vyhynutím ľudstva.
