Červení morskí ježkovia
Sú to vlastne malé okrúhle bezstavovce, ktoré sú pokryté ostňami. Na základe údajov Oregonskej štátnej univerzity sa vyskytujú v plytkých pobrežných vodách Severnej Ameriky, konkrétne od Kalifornie po Aljašku. Živia sa morskými rastlinami. Vedci sa pôvodne domnievali, že tieto bezstavovce sa nedožijú dlho a dávali im desať rokov. Keď ale podrobnejšie tento druh skúmali, prišli na to, že na niektorých miestach dokážu prežiť celé stáročia, ak sa, samozrejme, vyhnú predátorom, chorobám a rybárom.
O červených morských ježkoch sa vykonala aj štúdia, ktorá bola v roku 2003 uverejnená v časopise Fishery Bulletin. Ježkovia vyskytujúci sa pri pobreží Washingtonu a Aljašky sa môžu pravdepodobne dožiť viac ako sto rokov. Najdlhšie žijúce jedince žijúce jedince v Britskej Kolumbii v Kanade môžu mať okolo 200 rokov.
Veľryba grónska
Veľryby grónske sú najdlhšie žijúce cicavce, pričom ich presná dĺžka života nie je známa. Kamenné hroty harpún, ktoré sa našli u niektorých ulovených jedincov dokazujú, že sa môžu dožívať viac ako sto rokov a podľa Národného úradu pre oceány a atmosféru môžu žiť aj viac ako 200 rokov.
Mutácie v géne sa podieľajú na oprave poškodenej DNA, čo môže napomôcť k ochrane veľrýb pred rakovinou, čo je potencionálna príčina smrti. Okrem toho sa v géne PCNA nachádza aj zdvojená časť a podieľa sa na raste a oprave buniek. Táto duplikácia pravdepodobne spomaľuje starnutie.
Štúdium dlhovekosti veľrýb by sa podľa vedcov mohlo využiť na poskytnutie odpovede, ako predĺžiť ľudský život. „Môj vlastný názor je, že rôzne dlhoveké druhy používajú rôzne triky na dosiahnutie dlhej dĺžky života a nemajú veľa spoločných génov,“ vyjadril sa expert na vedu o starnutí João Pedro de Magalhães, pôsobiaci na Birminghamskej univerzite.
