Čo však, našťastie, rastie stále, je už spomínaná spokojnosť a reputácia. Je možné, že sa zvesti o Bagetke na Račku dostali aj k prezidentke? „Možno. Pravidelne si cez donášku objednáva nejaká ZuzanaČ.“ Podnik sa už stal obľúbeným u rôznych osobností - hercov, športovcov, spevákov „a niekedy nás prekvapia na odporúčanie aj z radov našich českých susedov.“
Asi sa však ani nie je veľmi čomu čudovať, keďže bagetáreň si v meste už právom vyslúžila svoje miesto na piedestále. A to nie len samotnou ponukou a prijateľnými cenami, ale aj prístupom, s ktorým sa v podniku môžeš stretnúť. Zamestnanci sú milí a príjemní, zavtipkujú s tebou a spríjemnia ti deň.
Aj napriek tomu, však Dušan odmieta predstavu, že by z bagetárne spravil sieťovku, podľa jeho slov to ani „nikdy nebola jeho ambícia“. Načrtol tiež, že predsa len väčšina prevádzok a reštaurácií, ktoré sa vydali na túto cestu „po pár rokoch ukončila svoju činnosť.“
Keby bolo keby, boli by sme v nebi - a keby nebolo Bagetky na Račku, čo by robil Dušan? „Mojím vysnívaným povolaním by bolo stať sa maliarom - nie stien to by som zvládol - ale obrazov. Bez talentu však už nič nezmôžem.“ V čo však Dušan stále verí, je, že pre svojich zákazníkov zostanú ešte dlho rokov jedinečným originálom - Bagetkou na Račku.
