Generácia Alfa je označenie pre najmladšiu generáciu na svete – deti narodené približne medzi rokmi 2010 a 2025. Sociológovia ich nazývajú „digitálnymi domorodcami“, pretože od narodenia žijú v prostredí technológií, internetu a rýchlych spoločenských zmien. Na rozdiel od predchádzajúcich generácií sa s technológiami nemusia učiť pracovať, pretože sú prirodzenou súčasťou života. Tablet, hlasový asistent či aplikácie pre nich už nie sú novinkou. Môžu a často ich aj využívajú každodenne.
Kým mileniáli (ľudia narodení približne v rokoch 1981 až 1996) objavovali internet až v tínedžerskom veku a počítač v domácnosti nebol úplnou samozrejmosťou, deti z generácie Alfa s nimi vyrastajú už od narodenia.
Toto prostredie formuje ich pozornosť, tempo myslenia aj spôsob, akým vnímajú svet. Sú zvyknuté na rýchle reakcie, vizuálne podnety a neustálu interakciu. Aj preto sa mení spôsob, akým sa učia, na čo dnes reagujú aj školy. Moderné vyučovanie spája tradičné metódy s technológiami, interaktívnymi nástrojmi a projektovou prácou, aby dokázalo viac zaujať, motivovať a rozvíjať deti vyrastajúce v digitálnej ére. Používanie digitálnych nástrojov pritom neuberá deťom schopnosť komunikovať či spolupracovať. Práve naopak, ak sa s nimi učia rozumne pracovať, technológie im pomáhajú lepšie sa zapojiť, učiť sa spoločne a rozvíjať svoje nápady.
Vzdelávanie pre potreby 21. storočia
Ako pripomína portál vzdelávanie21.sk, cieľom školy už nie je len odovzdať fakty, ale rozvíjať zručnosti, ktoré deti skutočne využijú v živote. Patrí sem samostatné myslenie, riešenie problémov, schopnosť spolupracovať a zodpovedne sa rozhodovať.
Dnešné deti nosia svet poznania vo vrecku. Stačí pár klikov a majú odpoveď takmer na všetko. Dôležité však nie je, koľko informácií poznajú, ale ako s nimi narábajú. Moderné vzdelávanie učí deti kriticky premýšľať, odlíšiť fakty od hoaxov, chápať dôsledky svojich rozhodnutí a neustále sa učiť nové veci. To všetko sú schopnosti, ktoré im pomôžu obstáť v budúcnosti, kde sa technológie aj povolania menia rýchlejšie ako čokoľvek iné.
Nové osnovy a prístup
Aby sa tieto ciele mohli naplniť v praxi, bolo potrebné upraviť aj samotný plán toho, čo a ako sa v školách učí. Kurikulárne zmeny priniesli nový štátny vzdelávací program, ktorý dáva školám jasný smer, no zároveň im poskytuje viac slobody a flexibility.
Čo je štátny vzdelávací program?
V školskom systéme práve štátny vzdelávací program (ŠVP) určuje, čo má škola učiť, aby z detí vyrástli samostatní, mysliaci a zodpovední ľudia pripravení pre život v 21. storočí. Stanovuje základné štandardy, ktoré by mal každý žiak či žiačka zvládnuť na konci jednotlivých vzdelávacích cyklov.
Na jeho základe si každá škola vytvára vlastný školský vzdelávací program, prispôsobený potrebám svojich žiakov a žiačok a komunite, v ktorej pôsobí. Tento systém umožňuje školám reagovať na realitu, v ktorej deti žijú a prináša viac priestoru pre tvorivosť aj inovatívne prístupy.
Ak vás zaujíma, ako tieto zmeny vyzerajú v praxi, a čo znamenajú pre vás rodičov, odborníci z rezortu školstva pripravili odpovede na najčastejšie otázky, ktoré sa vás dotýkajú.
Vo videu si môžete vypočuť, ako rodičia vnímajú zmeny a modernizáciu vzdelávania na základných školách.
Kde sa už učí „po novom“
Zmeny v základnom vzdelávaní sa nedejú len na papieri. Takmer 1000 škôl na Slovensku dnes učí podľa nového štátneho vzdelávacieho programu, ktorý reaguje na potreby života v 21. storočí. Prvé školy sa k nemu pridali už v roku 2023 a každoročne pribúdajú ďalšie, začínajúc vždy s prvými ročníkmi.
Moderné metódy, ktoré reforma prináša, však učitelia môžu uplatňovať aj v ostatných triedach od projektových hodín až po prepojenie viacerých predmetov blokovou výučbou. Takto sa postupne mení celá škola z miesta, kde sa deti učia fakty, na priestor, kde sa učia premýšľať, spolupracovať a rásť.
Ak vás zaujíma, ktoré školy vo vašom okolí už učia „po novom“, pozrite si ich na mape škôl.
Zmeny vo vzdelávaní, ktoré pomáhajú školám učiť moderne a s ohľadom na všetkých žiakov sú súčasťou Plánu obnovy a odolnosti SR.
