60 kilometrov juhozápadne od Stewartu, na pobreží kanadskej zátoky Observatory Inlet v Britskej Kolumbii, bol Anyox kedysi jedným z najúspešnejších banských miest na severe krajiny. Mesto ťažilo prevažne meď a na vrchole v 20. rokoch sa rozrástlo na viac ako 3-tisíc ľudí. Dnes tu zostala len vodná priehrada, svojho času najvyššia v Kanade, a pár zrúcanín.
Pôvodne vzniklo v roku 1912 spoločnosťou Granby Consolidated Mining, Smelting and Power Company, ktorá tu plánovala ťažiť a vyrábať meď. V časoch najväčšej slávy sa v Anyoxe spracovávalo 5 400 ton rudy denne. Pri ťažbe však narazili aj na obrovské ložisko zlata, ktoré im zaplatilo kompletnú výstavbu mesta aj tovární.
Energiu do celého mesta a baní dodávala vodná elektráreň a spomínaná priehrada, ktorej budovy sa zachovali dodnes.
Luxus v síre a kyanide
Za pár rokov vystrelil spoločenský život v banskom mestečku do nebies. Extrémne rýchlo sa rozrastalo a spokojná ťažobná firma poskytovala svojim pracovníkom a obyvateľom mestečka na tú dobu špeciálne benefity.
V meste bol trojposchodový obchodný dom so zmiešaným tovarom a kompletná sociálna vybavenosť, cez školu, políciu, nemocnicu, poštu, banku, vlastné noviny a telegrafný úrad. Obyvatelia mesta si dokonca mohli voľné dni krátiť v miestnom kine, kaviarni plaveckom bazéne a podľa Globalnews.ca bolo v meste aj golfové ihrisko, tenisové kurty a hotel so 45 izbami.
A aby toho nebolo málo, ťažobná firma Granby platila dane za všetkých svojich zamestnancov, čo znamená, že prakticky každý v meste žil bez daní.
Všetko však malo svoju cenu. Medzi rokmi 1914 až 1935 zaznamenalo mesto 480 narodení, 160 sobášov a 320 úmrtí. Mnoho z úmrtí v Anyoxe boli mŕtvo narodené deti, ktoré zomreli najmä v dôsledku toxických emisií z bane a veľkého odpadu kyanidu, ktorý sa ukladal za mestom. Okrem toho si desiatky mŕtvych vyžiadala aj epidémia španielskej chrípky v roku 1918.
Mužov, ktorí pracovali priamo pri taviacich peciach, prezývali „požierači plynu“. A tí, ktorí obsluhovali nakladacie žeriavy, neboli schopní nepretržite pracovať viac ako dve hodiny. Po každej smene boli pokrytí toxickým prachom a podľa článku publikovaného The University of British Columbia dokonca vykašliavali žltú síru.
V meste neexistovali žiadne záhrady a z neďalekých lesov zmizli všetky divé zvieratá. Prali len na základe smeru vetra, aby sa vyhli čiernym sadziam z továrne a deti v zime namiesto stavania snehuliakov zapaľovali toxický sneh.
Hospodárska kríza
A potom sa to zo dňa na deň skončilo. Kvôli hospodárskej kríze v roku 1935 rapídne klesla cena medi a v meste zostalo vyše 50 miliónov kilogramov nepredaného kovu. 31. júla 1935 sa ťažba zastavila a robotníci boli prepustení. Všetci obyvatelia mesta prišli o zdroj príjmov a stali sa bezdomovcami prakticky zo dňa na deň.
Mesto bolo za pár dní vyľudnené a užitočné ťažobné zariadenia presunuté do iných miest. Bodku za Anyoxom spravil lesný požiar v roku 1946, ktorý vyčistil zvyšky mesta a nechal za sebou len hlavné betónové a oceľové konštrukcie, ktoré tu stoja dodnes.