Nie je preto žiadnym prekvapením, že veľká časť ľudí má pocit, že správanie spoločnosti sa dramaticky zhoršuje. Prieskumy ukazujú, že podobný názor majú obyvatelia desiatok krajín po celom svete. Lenže pocit ešte nemusí znamenať realitu, pripomína portál ScienceAlert.
Keď sa vedci pozreli bližšie na hodnoty, ktorými sa dnes ľudia riadia, objavil sa úplne iný obraz. Naprieč rôznymi kultúrami, krajinami aj generáciami sa na popredných miestach opakovane (a prekvapivo) objavujú tie isté veci: čestnosť, lojalita a ochota pomáhať. Naopak, honba za mocou a bohatstvom sa dlhodobo drží na chvoste rebríčka.
Zaujímavé je, že tieto hodnoty zostávajú stabilné už celé desaťročia. Dokonca aj skupiny, ktoré sú často vykresľované ako extrémne polarizované (napríklad náboženské, politické) sa v tom, čo považujú za dôležité, podobajú viac, než by sme možno čakali.
A čo správanie ľudí?
Nielen slová, ale aj ich činy naznačujú, že väčšina ľudí sa správa lepšie, než máme zvyčajne tendenciu predpokladať. Záznamy reálnych konfliktov ukazujú, že v drvivej väčšine prípadov sa niekto z okolia zastane obete alebo zasiahne.
Ľudia si pomáhajú aj v extrémnych situáciách, často na vlastné riziko. Čo sa týka bežného života, tak aj tu máme jeden celkom obyčajný príklad: stratené peňaženky sa vo väčšine krajín vracajú svojim majiteľom (a paradoxne ešte častejšie práve vtedy, keď v nich je hotovosť).
Dokonca aj keď dostanú ľudia peniaze bez väčších podmienok, veľkú časť z nich údajne minú na druhých alebo darujú na charitu, dokazujú štúdie. A to nie je práve obraz bezohľadnej spoločnosti.
Prečo máme pocit, že je všetko horšie?
Odpoveď je zdanlivo až príliš jednoduchá: negativita lepšie predáva. Médiá a sociálne siete prirodzene uprednostňujú šokujúce a zlé správy. Tie sa rýchlejšie šíria, vyvolávajú silnejšie emócie a zanechávajú v nás pocit, že svet je nebezpečnejší, než v skutočnosti je.
K tomu sa pridáva fakt, že extrémne názory sú na internete omnoho hlučnejšie než tie umiernené. To, čo vidíme online, preto vôbec nemusí odrážať správanie bežných ľudí okolo nás.
Ak si myslíme, že ostatní sú prevažne sebeckí a bezohľadní, správame sa k nim inak. Menej dôverujeme, menej pomáhame, menej sa zapájame. A tým paradoxne prispievame k presne tomu svetu, ktorého sa tak veľmi obávame.
Výskumy však ukazujú, že keď ľudia zistia, že ostatní majú podobné hodnoty ako oni, stávajú sa otvorenejšími, optimistickejšími a ochotnejšími spolupracovať. Pomáha aj úplne obyčajný rozhovor, dobrovoľníctvo či zapojenie sa do komunity. Láskavosť má totiž tendenciu vracať sa.
Áno, niektoré formy zlého správania nemožno ignorovať. No celkový obraz nie je taký temný, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Dôkazy naznačujú, že morálny úpadok nie je pravidlom, ale skôr výnimkou, ktorá dostáva viac pozornosti, než by si zaslúžila. A spôsob, akým sa pozeráme na druhých (a ako sa k nim správame) má omnoho väčší vplyv, než si často uvedomujeme.