Psychologička Dr. Brittany McGeehan vysvetľuje, že pasívno-agresívne správanie je spôsob, ako si človek vybíja hnev, frustráciu či krivdu nepriamo – prostredníctvom sarkazmu, nenápadných poznámok, vyvolávania pocitu viny alebo mlčania. Často sa to naučí v prostredí, kde bolo prejavovanie emócií nežiaduce alebo dokonca až nebezpečné.
Možno ti tento popis znie povedome a pripomína ti tvojich rodičov. Mnohí z nás vyrastali v domácnosti, kde sa city nevyjadrovali priamo. A aj keď už možno bývaš inde, dôsledky si nesieš so sebou – v tom, ako riešiš konflikty, prijímaš lásku, komunikuješ potreby či nastavuješ svoje hranice. „Vzorce pre vzťahy si berieme od našich rodičov. Keď pochopíš, ako tvoje detstvo formovalo tvoj nervový systém a vnímanie seba, prestaneš sa obviňovať za veci, ktoré boli len adaptáciou, a to ťa rýchlejšie privedie k zdravším vzorcom,“ poukazuje Dr. McGeehan.
Dobrá správa? Dá sa s tým pracovať. Prvým krokom je uvedomenie si danej skutočnosti, súcit so sebou samým a nasmerovanie na cestu k postupnému uzdraveniu. Portál LADbible na základe článku, ktorý vyšiel v Parade, predstavuje týchto sedem fráz, ktoré podľa Dr. McGeehan pasívno-agresívni rodičia používajú najčastejšie.
1. „No nič, spravím to sama/sám.“
Znie to nevinne? V skutočnosti je to typické vyvolávanie pocitu viny. Namiesto toho, aby povedali „potrebujem pomoc“, rodičia naznačia, že sú na všetko sami – a ty cítiš vinu, že nepomáhaš. „Človek tým v skutočnosti vyjadruje frustráciu, že mu nik nepomáha (napríklad s upratovaním), ale nemá zdravý spôsob, ako to komunikovať,“ vysvetľuje Dr. McGeehan.
2. „Dobre. Ako chceš.“
Možno to znie pokojne, ale takáto reakcia v skutočnosti učí dieťa báť sa konfliktu a hádať, čo je vlastne správne. A k tomu ešte preberá cudzie pocity viny či hanby, ktoré mu vôbec nepatria.
3. „Ty sa máš.“
Táto fráza nie je milá. Je to narážka, ktorá podkopáva tvoju radosť a vyvoláva pocit, že je nesprávna. A výsledok? Cítiš hanbu, pocit viny a že nemáš právo tešiť sa a oslavovať svoje úspechy.
4. „Ach, so mnou si nerob starosti.“
Znie to obetavo, ale v skutočnosti je to útok. Rodič zanedbáva starostlivosť o seba a zahanbuje tým ostatných – často aj vlastné deti.
5. „Pozor, nežiadaj od otca priveľa.“
Dr. McGeehan hovorí, že túto frázu často počuť v rodinách, kde rodičia medzi sebou bojujú a majú nevyriešené problémy. Keď medzi sebou nekomunikujú otvorene, hnev a napätie sa pretaví do takýchto poznámok smerom k deťom.
6. „Fíha, niekto má dneska blbú náladu.“
Často vyslovené so smiechom, no smiešne to nie je. Takáto veta zosmiešňuje tvoje pocity a učí ťa ich skrývať, aby si sa vyhol poníženiu.
7. „Keby si ma naozaj ľúbil/ľúbila, tak by si…“
Táto je najhoršia zo všetkých. Je to čistá manipulácia a naznačuje, že láska je podmienená tým, čo chcú rodičia. Je to veľmi manipulatívny spôsob, ako niekoho donútiť niečo urobiť. Takto sa ale láska nikdy nemá definovať.
3 tipy odborníčky, ako sa liečiť po pasívno-agresívnych rodičoch
1. Nauč sa jasne pomenovať svoje potreby
Potreby, ktoré kedysi brali na ľahkú váhu, sú stále dôležité. Záležalo na nich vtedy a záleží na nich aj teraz. Keď ich vyslovíš nahlas, dávaš im hodnotu. „Týmto sa prerušuje vzorec očakávania, že iní budú čítať tvoje myšlienky, a znovu učíš svoj nervový systém, že je bezpečné byť priamy,“ vysvetľuje Dr. McGeehan.
2. Hranice bez ospravedlnenia
Máš právo povedať „nie“ – dokonca aj rodičom. Možno to bude zo začiatku nepríjemné, ale preprogramuješ tým vieru, že odmietnutie znamená konflikt či odmietnutie lásky. „Môže byť veľmi užitočné pripraviť ľudí v tvojom živote na to, že na tejto zručnosti pracuješ, a vysvetliť im dôvod. Pamätaj, že vždy, keď meníme pravidlá vo vzťahu, je dôležité, aby o tom všetci vedeli.“
3. Vyhľadávaj úprimných ľudí a úprimné vzťahy
Byť medzi ľuďmi, ktorí komunikujú priamo a láskavo, ti dá nový vzor. Ukazujú ti, aké je to cítiť sa v bezpečí a aké je zdravé partnerstvo či priateľstvo. „Úprimní ľudia budú podporovať tvoje nové zručnosti a rast, a zároveň tvoj nervový systém učia, aké je to byť v bezpečnom vzťahu.“