Kanibalizmus v Európe počas stredoveku a staroveku bol často motivovaný núdzou, najmä počas vojny, hladomorov a zlej úrody, kedy sa konzumovanie ľudského mäsa považovalo za poslednú možnosť prežitia. Okrem toho niektorí ľudia praktikovali kanibalizmus aj s cieľom získať údajné liečivé účinky z častí ľudského tela, ako napríklad krv a tuk, ktoré sa v stredoveku považovali za zázračné a používali sa na liečbu chorôb.
Aj keď bol kanibalizmus považovaný za hrozný čin, niektoré praktiky, ako konzumácia častí tela svätých v náboženských rituáloch, boli tolerované, pretože sa verilo, že poskytujú zdravie a ochranu.
Kanibalizmus v náboženských praktikách
V stredoveku a ranom novoveku, predovšetkým v období, keď Európa bola silno kresťanská, bol kanibalizmus často spájaný s náboženstvom. Napríklad, počas stredovekých procesov, ktoré sa týkali herézy a čarodejníctva, sa verilo, že niektorí ľudia konzumovali krv alebo iné telesné tekutiny v nádeji, že získajú zázračnú výnimočnú silu.
Často sa tiež spájali obvinenia o kanibalizme so zneužívaním relikvií, kedy veriaci v Európe konzumovali zvyšky svätých alebo relikvií, aby sa „posvätili“ a získali tak nadprirodzenú ochranu. V niektorých častiach Európy existovala tradícia pitia „svätej krvi“, ako súčasť pokánia a očisty.
Známe prípady kanibalizmu
V histórii sa vyskytlo niekoľko známych prípadov kanibalizmu. Jedným z najznámejších je prípad vojnového kanibalizmu počas vojny v Anglicku v 16. storočí, kde vojakov zachvátil silný hlad v obliehaných mestách a niektorí z nich boli nútení konzumovať mŕtve telá svojich spoločníkov.
Iný slávny prípad sa stal v roku 1846, keď sa skupina amerických osadníkov uväznená v snehom pokrytej oblasti v Sierra Nevade rozhodla prežiť aj za cenu kanibalizmu. Z ich telies sa neskôr stali tragické príbehy, ktoré si dodnes zachovávajú mrazivú pamiatku.
Ďalší známy prípad sa odohral v roku 1972, keď sa lietadlo uruguajskej futbalovej reprezentácie zrútilo v Andách. Po niekoľkých dňoch bez jedla a vody a v extrémnych podmienkach sa pasažieri rozhodli prežiť aj za cenu kanibalizmu. Aby prežili, boli nútení konzumovať mŕtve telá svojich spolucestujúcich.
Kanibalizmus v modernej dobe
Kanibalizmus je dnes vo väčšine sveta zakázaný a považovaný za extrémne tabu. Napriek tomu sa v odľahlých kmeňových kultúrach, ako v Papui-Novej Guinei, stále vykonávajú rituály zahŕňajúce konzumáciu ľudských tiel, zvyčajne ako súčasť náboženských obradov, kde sa verí, že prinášajú moc alebo duchovné uzdravenie.
Aj keď kanibalizmus v modernej Európe je veľmi zriedkavý a neakceptovaný, v niektorých extrémnych prípadoch – zločinov alebo psychologických porúch – sa stále vyskytuje.
Jeden z najznámejších prípadov sa stal na začiatku 21. storočia, keď nemecký muž Armin Meiwes v roku 2001 pristúpil na dobrovoľný akt kanibalizmu so svojím partnerom, ktorý chcel byť skonzumovaný. Tento prípad vzbudil celosvetovú diskusiu o hraniciach medzi zločinom a osobnou slobodou.
Aj u nás na Slovensku sa v roku 2011 odohral známy prípad kanibala Mateja Čurka, o ktorom sme v našej redakcii uverejnili článok. Viac si môžeš prečítať tu.
Kanibalizmus v Európe, ale aj vo svete je dnes považovaný za tabu. No v minulosti nal rôzne formy a dôvody – od prežitia počas vojny a hladu až po náboženské a liečebné účely. Tento jav bol v histórii oveľa bežnejší, než si dnes dokážeme predstaviť. Aj keď dnes už kanibalizmus v Európe neexistuje ako bežná prax, historické prípady ukazujú, ako sa spájal s kultúrnymi a náboženskými tradíciami.
