„Som gej. Som ale odporca pochodov a akejkoľvek inej komunity. Nemyslím si, že by sa sexualita mala prezentovať na verejnosti, a už vôbec nie spôsobom, akým sa to deje na Pride pochodoch.“
„Som alergický na vnucovanie a exhibíciu. Neviem, či Pride tým gejom a lesbám viac neškodí než niečo prináša.“
Dva názory čitateľov portálu iDnes a MF DNES, ktorými komentovali sobotné vyvrcholenie festivalu Prague Pride duhovým pochodom centrom Prahy. Nie sú ale jediní, kto sa podobne k akcii LGBTI+ komunite vyjadruje. Odborníci ale tvrdia, že pre to nie je dôvod.
Vhodnosť pre deti
Podľa psychológa Miroslava Šubrta sa sexualita, v podobe zmyselných tancov alebo kostýmov, objavuje na rôznych festivaloch po svete. „Myslím si, že pokiaľ rodičia deťom to, čo sa deje, vysvetlia primerane veku, ich psychický vývoj to neohrozí,“ vysvetlil a dodal, že sa naozaj môže stať, že niekto limit prekročí, napríklad obnažovaním na verejnosti, také správanie ale odsúdil a upozornil, že to nie je to, čo organizátori festivalu podporujú.
Prague Pride schytal kritiku tiež zo strany tých, ktorí majú strach o vhodnosti akcie pre deti. „Ako pri každom stretnutí s niečím menej zvyčajným je na rodičoch, ako s deťmi o téme hovoria. Nepredpokladám, že deti by sa vyskytli na pochode samé,“ myslí si psychoterapeutka Magdaléna Skřivánková. Upozornila, že okrem pochodu Prague Pride organizujú tiež týždeň plný akcií pre rodiny s deťmi a program na Střeleckom ostrove.
„Väčšinu českej spoločnosti už netvoria rodiny s mamou, otcom, dievčaťom a chlapcom,“ vysvetlila Skřivánková. Podľa nej by sme nemali zabúdať na ďalšie typy rodín, napríklad párov rovnakého pohlavia, deti vychovávané prarodičom, rodiny s jedným rodičom či rodiny etnicky odlišné.
„Vo chvíľach, kedy otvoríme čítanku a bude tam aj iná rodina než ‚tradičná‘, vydáme tým signál deťom, ktoré v týchto rodinách vyrastajú, že sú ‚v poriadku‘, že o nich vieme, že ich akceptujeme, a tým im uľahčíme štart do života,“ dodala Skřivánková.
Škodí pochod aj ľuďom z komunity?
Dlhodobou témou tiež je, či festival Prague Pride neškodí samotnej LGBTI+ komunite. Podľa psychológa Šubrta je to ale inak. „Otázka je podľa mňa podobne absurdná, ako keby sme sa pýtali, či Rómom v dlhodobom merítku škodia festivaly Rómskej kultúry.“
Podľa neho ľudia prostredníctvom festivalu ukazujú nielen svoju existenciu, ale tiež na problémy, s ktorými sa stretávajú. „Má výraznú funkciu pre podporu sebavedomia účastníkov, na ktorých pôsobí menšinový stres,“ dodal.
Problém vidí Šubrt skôr v spôsobe, akým sa o udalosti referuje. „Napríklad, keď je jeho prezentácia v médiách ovplyvnená homofóbnymi a transfóbnymi predsudkami, ako ‚škodí to deťom’ a ‚nemali by to ťahať na ulicu‘,“ vysvetlil a dodal, že podobné informovanie formuje spoločenskú klímu rovnako ako negatívne výroky niektorých politikov na adresu LGBTI+ komunity.
„Žijeme vo verejnom priestore rovnako ako ostatní a máme mať možnosť ho rovnako využívať. Ja tiež ľuďom nehovorím, nech za sebou zatvoria dvere doma a nech to neukazujú na ulici,“ komentoval riaditeľ Prague Pride Czeslaw Walek kritikov.
„Chcem žiť na rovnakej úrovni, s rovnakými podmienkami. Prečo nemôžeme mať raz ročne nejakú akciu, kde oslávime to, kým sme a užijeme si to?“ čudoval sa. Odporcov Walek vyzval, aby sa pochodu zúčastnili. Podľa neho tam väčšina kritikov ani nebola. „Keď sa človek na pražský pochod pozrie, tak zistí, že je až konzervatívny, keď to porovnáte napríklad s berlínskym alebo amsterdamským.“
Walek by chcel, aby si na pochod urobili ľudia názor sami. „Takže by som najskôr všetkých pozval, aby sa prišli pozrieť a urobili si sami vlastný názor, ako to tam vyzerá,“ dodal s úsmevom.
Pride nie je len dúhový pochod
Šubrt pripomenul, že Pride nie len o pochode, jeho súčasťou sú tiež prednášky o LGBTI+ ľuďoch, ktorí sa na festivale môžu cítiť, že niekam patria. „Je to veľká podpora pre ich pocit sebahodnoty. Je to tiež príležitosť uvoľniť sa v bezpečnom prostredí, kde majú zvýšenú istotu, že im nehrozí útok, prípadne že budú aspoň od nenávistných prejavov chránení,“ dodal.
„Žiť v popieraní tak výraznej zložky ako je sexualita, ktorá je nielen o sexe, ale aj o citoch, je veľmi náročné,“ povedal Šubrt a dodal, že takí ľudia môžu mať sklony k depresiám a úzkostiam. „Skrývanie tejto súčasti osobnosti je veľmi vyčerpávajúce.“
Šubrt tiež poukázal na to, že Pride je nenásilná akcia, ktorá využíva demokratické prostriedky. Podľa neho by sme tiež nemali zabúdať na násilie, ktoré sa deje zo strany niektorých odporcov LGBTI+ ľudí a pripomenul tak minuloročný teroristický útok na Slovensku, pri ktorom zomreli dvaja ľudia. „Pomerne časté sú aj agresívne slovné, niekedy aj fyzické útoky, keď človek len ide so svojím partnerom rovnakého pohlavia za ruku na ulici,“ vysvetlil Šubrt.
„LGBTI+ ľudia chcú len žiť slobodne, bez strachu a želajú si, aby sa s nimi zaobchádzalo s rovnakou dôstojnosťou ako s ostatnými občanmi a občiankami,“ dodal Šubrt a vyjadril pochopenie nad tým, že niektoré návrhy môžu ísť pre niekoho príliš ďaleko, ale k tomu by sme mali využiť práve vzájomný dialóg.
„Chcel by som ľudí poprosiť, aby sa neuzatvárali pred vzájomným dialógom, aby sa pokúsili počúvať a hľadať styčné body tam, kde to ide. to je cesta, ako obmedziť extrémizmus.“
Ohrozenie tradičnej rodiny
„Tradičná rodina“. To je pojem, ktorý sa čím ďalej objavuje v slovníkov odporcov rovných práv pre LGBTI+ komunitu. Podľa Šubrta, je normálne, že môžeme byť nedôverčiví, keď sa stretneme s nejakým iným modelom rodiny, než je nám vštepovaný od detstva ako ideálny pre výchovu potomkov.
„Psychologické výskumy od 70. rokov ukazujú, že deťom sa v rodinách s dvoma otcami alebo matkami darí rovnako ako v rodinách, kde je prítomný otec a matka,“ upozornil Šubrt. Podľa neho to ukazuje, že vzťahové kvality pre zdravý rozvoj psychiky môže poskytnúť ktokoľvek bez ohľadu na orientáciu. „Osobne si myslím, že by sme tomu mali prispôsobiť aj zákony, a to aj preto, že sa ukázalo, že ústretová legislatíva pozitívne pôsobí na psychické zdravie nielen LGBTI+ ľudí, ale celej populácie,“ dodal.
Podľa sociológa Zdeňka Slobody z Univerzity Palackého v Olomouci sa situácia v Českej republike zlepšuje. „Tolerancia k právam, ako rodičovským, tak partnerským, teda manželstvám aj pre páry rovnakého pohlavia, sa zvyšuje.“
Upozornil však, že medzi toleranciou a akceptáciou je rozdiel, v tej majú podľa neho niektorí Česi a Češky ešte medzery. „Nevadia im LGBTI+ ľudia, keď nie sú vidieť. Ale akonáhle by sa mali zamýšľať nad nerovnosťami práv, alebo prijatím inkluzívnejšieho jazyka, majú s tým problémy,“ dodal.
„Česká spoločnosť je veľmi homogénna – biela, česky hovoriaca, s nižšími triednymi rozdielmi. Najväčšou menšinou sú Slováci. Z toho dôvodu stále veľká časť spoločnosti je vlastne xenofóbna, inakosti im sú nepríjemné, preto ich skôr len tolerujú, obzvlášť pokiaľ nie sú vidieť,“ vysvetlil situáciu v Česku Sloboda.
Ten tiež vypichol, že väčšina ľudí videli týždenný Prague pride so stovkou akcií len z médií. „To, že si média vyberajú pre zobrazovanie Prague Pride pochodu, ktorý je, nutne zdôrazniť, pre veľkú časť ľudí karnevalom, len tie extrémne, vizuálne zaujímavé a prípadne konflikt podnecujúce motívy, je zodpovednosťou médií,“ povedal a dodal, že médiá majú zodpovednosť a zobrazovanie konfliktov či kontroverzií vo veľkej miere môže viesť aj k násiliu. Rovnako ako Šubrt tiež odkázal na minuloročný incident v bare Tepláreň.
