Pätnásť mesiacov na ostrove
V roku 1965 sa partia chalanov vybrala rybárčiť na ukradnutej loďke do Tichého oceánu. Zo sebou si vzali len pár banánov, kokosových orechov, starý nôž a plynový kahan. Prekvapila ich búrka, po ôsmich dňoch doplávali na ostrovček Ata. Násťroční chlapci, mali medzi trinásť a šestnásť rokov, tam museli prežiť po nasledujúcich pätnásť mesiacov.
Šiesti chlapci z Tonga dokázali vybudovať a udržiavať záhradu na produkciu potravy, tri nádrže na zachytávanie dažďovej vody a permanentný oheň. V pracovných činnostiach a hliadkach sa striedali po dvojiciach. Ich jedálniček sa skladal z rýb, kokosových orechov, vajec či vtákov.
Neboli to však ani „dva roky prázdnin“. „Šťastní sme tam neboli. Keď ste niekde, neviete kde, bez vlastnej rodiny… nemyslím, že by ste boli šťastní,“ obzeral sa späť v roku 2020 sedemdesiattriročný Sione Filipe Totau, jeden zo stroskotancov.
