Sľuda je minerál obľúbený vďaka svojim perleťovým vlastnostiam, ktoré z nej robia vyberanú zložku v kozmetickom priemysle pre lesklé make-upy, púdre či iné prípravky. Podľa Vanessy Thomas, kozmetickej chemičky a zakladateľky Freelance Formulations, je „sľuda jednou z najdôležitejších minerálnych zložiek v kozmetike, pretože je zodpovedná za dodávanie lesku v make-upe. V podstate, ak má produkt trblietavý efekt, je to takmer určite sľuda,“ uvádza sa na portáli Clean Beauty Gals.
Odkiaľ pochádza?
Sľuda sa ťaží a zbiera vo forme vločiek alebo listov. Väčšina sľudy, ktorá sa používa v kozmetickom priemysle, pochádza z Indie. Krajina má veľké sľudové pásy, ktoré sa nachádzajú v regiónoch Jharkhand a Bihar, Andhra Pradesh či Rajasthan. Sľuda sa vyskytuje aj na Madagaskare, v Číne, Brazílii, Spojených štátoch či Rusku. India produkuje viac ako polovicu celkového počtu sľudy na celom svete. V roku 2019 sa hodnota vývozu sľudy z Indie odhadovala na približne 71,3 milióna dolárov.
Nevyužíva sa iba v kozmetike, ale svoje využitie našla aj v elektronike, keďže minerál je nevodivý a odolný voči teplu, čo z nich robí dobré izolanty. „Desaťročia sa používala v každodenných produktoch, ako je elektronika, izolácia, farby a dokonca aj v zubnej paste,“ uvádza sa v dokumente.
Je sľuda škodlivá?
Určite sa pýtaš, prečo píšeme o niečom, čo nie je škodlivé a používanie nemá žiadne známe vedľajšie účinky. Pracovníci sú pri výrobe produktov z tohto minerálu vystavení riziku respiračných problémov. Pri vdýchnutí totiž môže prach zo sľudy uviaznuť v pľúcach a spôsobiť tak fibrózu. V samotnej kozmetike nebezpečná nie je. Najväčší problém sľudy nie je jej používanie v kozmetike, ale jej samotné získavanie.
Získavanie sľudy
Problém je v tom, že ťažba sľudy je extrémne náročná a nebezpečná. Okrem toho sa v Indii ťaží najmä detskou prácou. „Väčšina svetovej sľudy pochádza práve z Indie, kde v roku 2016 prieskum nadácie Thomson Reuters ukázal, že ju ťažili deti za smrteľnú cenu,“ uvádza sa v dokumente na Youtube.
Väčšina z takmer 33 miliónov obyvateľov žije vo vidieckych oblastiach, kde obchodu dominujú práve nelegálne a neregulované bane na ťažbu sľudy. Je to tak od 80. rokov, keď environmentálne zákony utlačili tento priemysel do ilegality.
V dokumente sa novinárka stretáva aj s mužom, ktorý jej zariadil prístup k baniam. Upozorňuje ju, aby nechali naštartované autá pre prípad, že by sa objavili dodávatelia, pre ktorých deti pracujú a získavajú minerál. „Vedia, že je nelegálne využívať deti na ťažbu a zjavne vedia, že je to v rozpore so zákonom.“ Väčšina baní je nenápadná a nevyzerá, že by sa niekto z vyšších pozícií zaujímal o to, čo sa tam skutočne deje.
Úzke tunely
Deti vchádzajú do úzkych a hlbokých tunelov a vychádzajú s košíkom plným sľudy, ktorú následne oddeľujú od iného prachu. „Vyberám sľudu jednu po druhej. Zaberie mi to veľa času,“ rozpráva Pooja Bhurla, ktorá má 11 rokov a dolovaniu sľudy sa venuje už od svojich ôsmich rokov. „Prichádzam každý deň. Ak neťažím sľudu, ako by sme mohli mať jedlo na stole?“ Väčšina detí pracuje každý deň niekoľko hodín denne. Niektoré deti začínali s prácou už ako štvorročné.
Deti majú z tunelov strach. Vyzerajú naozaj hrôzostrašne a nestabilne. „Keď idem do tunela, je tam veľmi tma a sme vystrašení z kameňov, ktoré na nás padajú. Videla som množstvo detí, ktoré si ublížili a videla som, ako malo jedno dieťa rozštiepenú hlavu,“ opisuje dievča.
Sú prípady, kedy sa tunel zrútil a usmrtil niektoré z detí. Príkladom je aj prípad rodiny, ktorá práve pre ťažbu sľudy prišla o svoju dcéru. Surma Kimari so svojou sestrou Lakshmi jedného dňa ťažili sľudu, keď sa tunel zrútil. „Volala na mňa. Utekala som cez bane a uvidela som moju dcéru, ako tam leží. Bol na nej obrovský kameň. Bojovala som, aby som ho z nej dostala, ale bolo to nemožné. Bola mŕtva,“ hovorí matka dvoch dcér. Surma Kimari z tejto udalosti vyviazla so zranením nohy, pričom jej na pamiatku zostala jazva a bolesť pri chôdzi. Smrť dievčaťa Lakshmi nebola ojedinelá. Každý mesiac v tuneloch príde o život desať až dvadsať detí.
Okrem týchto rizík je veľmi dôležité spomenúť, že ťažba sľudy je naozaj nebezpečná aj pre ľudské zdravie. Práca totiž obsahuje od zranení, cez zlomeniny až po respiračné ochorenia, ktoré dokážu poškodiť pľúca. Nehovoriac o tom, že psychika detí takisto poriadne trpí.
Môže za to chudoba
Väčšina rodín a detí pracuje v baniach práve preto, lebo nemajú inú možnosť. Nemôžu si dovoliť normálny život, ani poslať deti do školy, aby nemuseli pracovať. Jednoducho na to nemajú peniaze a za ťažbu sľudy im dodávatelia takisto neplatia dosť na to, aby si mohli dovoliť viac ako potrebné veci, hlavne jedlo. A tak aj napriek rizikám musia pracovať v tuneloch. Na základe doterajších známych údajov v baniach pracuje vyše 20-tisíc detí vo všetkých regiónoch Indie.
Dedinka na záchranu
Našťastie, nájdu sa aj ľudia, ktorí sa rozhodli pomôcť deťom, aby nemuseli pracovať a mohli chodiť do školy. Koncept dediny, kde sú zachránené deti, založila Kailash Satyarthi v rámci organizácie Children’s Foundation. „Viac ako tri tisíc detí bolo zachránených,“ hovorí.
Smutné však je, že Národná komisia pre ochranu detských práv si je vedomá tohto problému už od roku 2016, kedy sa objavili prvé informácie o detskej práci v baniach. Ministerstvo taktiež nerobí dostatočne dosť na to, aby práva detí boli ochránené, hoci tvrdí, že robia pre to všetko.
Kozmetika a transparentnosť
Nemožno očakávať, že kozmetické značky budú v tomto ohľade transparentné alebo ich bude zaujímať, odkiaľ sľuda pochádza a akými rukami bola získaná. Okrem toho niektoré značky ani neuvádzajú, že sa v produktoch tento minerál nachádza.
Existujú však aj značky, ktoré sa snažia skúmať iné možnosti, ako sľudu nahradiť udržateľnou formou. Išlo by o sľudu vyrobenú v laboratóriu, čo by znamenalo koniec detského utrpenia. Samozrejme, rodiny sú práve na tejto práci závislé a určite sa vyskytuje otázka, čo by robili potom. Všetko má svoje dve strany, ale určite by deti nemali riskovať svoj život a zdravie pri ťažbe sľudy. Na tom sa asi všetci zhodneme.