Ústav na výkon trestu odňatia slobody Nitra-Chrenová patrí medzi najmodernejšie väzenské zariadenia.Zbor väzenskej a justičnej stráže
StoryEditor

Život v ženskej väznici v Nitre: Budíček o 5:15, milostné vzťahy a 11 druhov jedál (reportáž)

Dominika Pacigová18.10.2022., 10:00h

Milostné vzťahy, simulovanie duševných ťažkostí či vykonávanie trestu za opakovanú krádež rožka. Život za múrmi väznice ukrýva mnohé tabuizované, ale aj prekvapivé informácie.

Lajkuj Brainee.sk na

Filmy sú len do istej miery odrazom reality, no milostné vzťahy medzi odsúdenými nie sú ničím výnimočným. Počas pracovného týždňa majú trestankyne budíček o 5:15. Niektoré pracujú v ústave, iné mimo ústavu pre podnikateľov, ale aj štátny sektor. Na výber majú 11 typov jedál, taktiež majú priestor navariť si či napiecť koláče. Návštevy príbuzných sú povolené raz mesačne. Boli sme v ženskej väznici v Nitre, kde sme nahliadli do bežných dní odsúdených žien.

Ústav na výkon trestu odňatia slobody Nitra-Chrenová patrí medzi najmodernejšie väzenské zariadenia. Je určený na výkon trestu odňatia slobody žien v minimálnom, strednom a maximálnom stupni stráženia a taktiež mladistvých odsúdených. 

 

Milostné vzťahy v ženskej väznici 

Vyjsť zo začarovaného kruhu nie je niekedy jednoduché. Obzvlášť pri súčasných zákonoch. V Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra-Chrenová pritom vykonávajú trest odňatia slobody aj odsúdené za opakovanú krádež rožka či študentskej pečate. „Niektoré sa tu cítia ako doma, prostredie už dokonale poznajú, keďže sa opakovane vracajú,“ hovorí pre brainee.hnonline.sk riaditeľ ústavu, plukovník Michal Sedliak.

Ženská väznica v Nitre má kapacitu 354 miest, odsúdené sú ubytované v trojlôžkových izbách. V maximálnom stupni stráženia bývajú odsúdené ženy umiestnené v celách.

image

Ženská väznica v Nitre má kapacitu 354 miest, odsúdené sú ubytované v trojlôžkových izbách. V maximálnom stupni stráženia bývajú odsúdené ženy umiestnené v celách.

Zbor väzenskej a justičnej stráže

Základným parametrom na prerozdelenie žien do izieb je vonkajšia diferenciácia, teda stupeň stráženia, ktorý určuje súd. V rámci neho je takzvaná vnútorná diferenciácia, kde sa zohľadňuje mentálna výbava odsúdených, sociálne návyky, ale aj to, aby boli schopné spolu fungovať, a aby bol účel výkonu trestu naplnený. 

Filmy z väzenského prostredia sú len do istej miery odrazom reality. „Netreba ich brať až tak vážne, no niektoré situácie sa skutočne dejú. Napríklad milostné vzťahy medzi odsúdenými,“ konštatuje riaditeľ ústavu.

To, či v takýchto prípadoch zasiahnu príslušníci zboru väzenskej a justičnej stráže, závisí od viacerých okolností. „Pokiaľ svojím správaním prekračujú morálne zásady, narúšajú atmosféru a bežný chod oddielu, zo strany príslušníkov je možné disciplinárne zasiahnuť,“ vysvetľuje psychologička Oddelenia výkonu trestu Katarína Vrábelová.

image

Ošetruje otvorené rany prostitútkam, dohovára narkomanom. Deň s bratom Máriusom nám otvoril oči

Budíček o 5:15 

Denný režim odsúdených je počas pracovného týždňa o čosi iný ako počas víkendov. V sobotu a nedeľu majú uvoľnenejší program, viac voľného času či priestor na upratovanie spoločných priestorov. Počas pracovného týždňa majú budíček o 5:15, nasleduje čas na osobnú hygienu a ustlanie postele. Po raňajkách ide väčšina odsúdených do práce, kde majú osemhodinovú pracovnú dobu. Následne majú opäť priestor na osobnú hygienu, voľnočasové aktivity a večeru. O 7:15 je previerka početného stavu odsúdených, a neskôr majú čas na pozretie si televízie, písanie listov či ďalšie záujmové aktivity. Večierka je o 21:15.

Niektoré odsúdené pracujú priamo v ústave, iné zas mimo neho. Každý deň pritom ide o 80 až 100 odsúdených, ktoré opustia brány ženskej väznice v Nitre. 

„Je to o nastavených kritériách, ale aj o stupni dôvery, ktorú si odsúdené ženy budujú počas výkonu trestu. Tie, ktoré pracujú mimo ústavu, sú na pracoviská sprevádzané príslušníkom zboru, ktorý je tam s nimi počas celej pracovnej smeny. Okrem iného si všíma ich správanie a reaguje na prípadné zmeny, čím sa eliminujú možné nepredvídané udalosti,“ približuje riaditeľ ústavu.

V súvislosti s pracovným zaradením sa psychológovia stretávajú aj so simuláciou duševných ťažkostí. Psychické problémy však zaznamenávajú menej ako tie somatické. „Pokiaľ sa preukáže, že odsúdená nemá ťažkosti, a to, čo uvádza, je len simulácia, aby sa napríklad vyhla práci, dopustí sa disciplinárneho previnenia,“ tvrdí sociálny pracovník Robert Máčay.

„Stávajú sa takéto prípady, no vo všeobecnosti platí, že odsúdené chcú pracovať. Jednak majú finančnú motiváciu, keďže dostanú príjem, a zároveň im trest ubieha rýchlejšie,“ objasňuje riaditeľ ústavu. 

Rozúčtovanie pracovnej odmeny je dané zákonom. Časť ide na náklady na výkon trestu, časť na úložné či vreckové. Zo zarobených peňazí si odsúdené zvyčajne kupujú cigarety či ďalší tovar v bufete. Peniaze môžu poslať aj rodine, taktiež si vďaka nim môžu uhradiť pohľadávky. „S peniazmi disponujú bezhotovostne na základe žiadaniek, vo väzniciach je bezhotovostný styk,“ dodáva Sedliak. 

Prídavky na stravu sa líšia v závislosti od toho, či odsúdené pracujú. „Máme 11 typov stravných dávok, ktoré poskytujeme odsúdeným podľa vekovej kategórie, zdravotného stavu a zaradenia do práce. Každá odsúdená si prejde dôkladnou zdravotnou prehliadkou, niektoré diéty určuje lekár vzhľadom na ich zdravotný stav, no zohľadňujeme napríklad aj náboženské hľadisko,“ konštatuje sociálny pracovník Máčay.

Odsúdené v miernejšom stupni stráženia majú na oddieloch k dispozícii kuchynky, kde majú možnosť uvariť si jednoduché jedlá a sladké dobroty.  

Samovraždy a vzťahy 

Najčastejším problémom, ktorý vzniká za múrmi väznice, sú vzťahy medzi odsúdenými. Denne sa riešia bežné problémy, tie závažnejšie sa personál väznice snaží predvídať. „Keď príde k vyostreniu konfliktu, snažíme sa ho riešiť zmenou ubytovania či pracovného zaradenia tak, aby sme zamedzili ich vzájomnému kontaktu,“ hovorí psychologička Vrábelová.

Sú aj takí, ktorí vykonávajú celý trest v jednom ústave. „Pokiaľ je odsúdený aklimatizovaný, nie je dôvod premiestňovať ho. Ak sa však narušia interpersonálne vzťahy, chce to reštart. Máme 18 väzenských zariadení, ale výkon trestu žien máme len v štyroch. Je to o čosi komplikovanejšie,“ prezrádza riaditeľ ústavu. 

Psychológovia musia okrem iného vedieť rozlíšiť, či odsúdená má samovražedné sklony alebo sklony k sebapoškodzovaniu. „Samovraždám sa vo výkone trestu nevyhneme. Nič nepodceňujeme, snažíme sa predvídať, analyzovať, riešiť v maximálnej miere,“ tvrdí Vrábelová. 

„Niekedy to môže byť demonštratívneho charakteru, avšak odsúdený nemusí odhadnúť hranicu, a skončí to tragicky. U mužov je to ale častejšie. Niektorí sa režú, iní sa zas pokúšajú obesiť. Za roky praxe som mal tri prípady, keď sa nám podarilo zachrániť odsúdeného pár minút po dvanástej,“ dodáva riaditeľ ústavu.  

image

Simona pracovala v USA ako policajtka: Mestskí poliši chodia aj k vraždám a znásilneniam, krimi seriály sú mimo reality

Návštevy a vyhrotené situácie 

Odsúdené sa na psychológa obracajú zvyčajne s konkrétnymi problémami. Môže ísť aj o listy od detí či najbližších. Žiadajú radu, ako viesť deti, ktoré majú v náhradných rodinách či detských domovoch, ale aj to, ako s nimi komunikovať.

„V prípade, že ide o problémové správanie dieťaťa, napríklad úteky, problémy s alkoholom či záškoláctvo, detský domov zvažuje, že posunie dieťa do reedukačného centra. Matky prirodzene prežívajú obavy a majú strach. Poskytujem im poradenstvo, snažím sa ich usmerniť, a motivovať,“ prezrádza psychologička. 

Pre ženu je obzvlášť náročné, keď nemôže vidieť, ako jej dieťa rastie. Návštevy vo väzenskom zariadení sú povolené raz mesačne, no riaditeľ ich môže povoliť aj častejšie, pokiaľ to technicky aj personálne dokážu zabezpečiť. „Takých žiadostí je však pomerne málo, keďže rodiny majú časové aj finančné náklady na cestu. Využívajú modernejšie formy spojenia, ako napríklad telefonovanie či videonášvtevy,“ hovorí Sedliak. 

Klasické návštevy prebiehajú cez víkend, občas dochádza aj k vyhroteniu situácie. „Psychické prežívanie je intenzívnejšie, niektoré návštevy sú ostrejšie. Jednej odsúdenej sme sprostredkovali stretnutie s takmer dospelou dcérou, ktorá bola umiestnená v detskom domove. Dcéra doslova povedala matke – prišla som sem len preto, aby si mi zodpovedala otázky, prečo som skončila v detskom domove, prečo si musela piť a opustila nás. Bolo potrebné okamžite zasiahnuť. Po tom, čo jej matka zodpovedala otázky, povedala, že už s ňou nikdy nechce hovoriť. O pár týždňov neskôr volali z detského domova, ako sa má matka, a návštevu chceli zopakovať. Niektoré návštevy dokážu ublížiť, ale aj vyriešiť nezodpovedané otázky,“ približuje Máčay.

Z času na čas sa stane, že príbuzní majú snahu prepašovať do väznice zakázané predmety. „Našli sme veci ukryté v balíkoch, niekedy sú to lieky, inokedy zas mobilné telefóny,“ objasňuje riaditeľ ústavu s tým, že pri odhalení takejto činnosti sú vyvodené dôsledky, keďže ide o priestupok.

Odsúdené s dlhšími trestami či sociálnymi problémami sú pred ukončením trestu umiestnené do výstupného oddielu. Tam majú raz týždenne videonášvtevy. „V rámci projektu Šanca na návrat riešime ubytovanie, ale aj resocializačný proces, aby sa vrátili do civilného prostredia s čo najmenšími problémami,“ hovorí sociálny pracovník s tým, že tento projekt presahuje hranice väzenia, a dodáva, že väznica spolupracuje s viacerými organizáciami a inštitúciami, ktoré po prepustení odsúdenej na slobodu prevezmú o ňu starostlivosť. 

„Často sa nám ozývajú s tým, ako docestovali, ale aj s tým, či si našli prácu. Referujú nám, s akými problémami sa stretávajú, no volajú aj v čase, keď sa chcú pochváliť tým, čo sa im v živote podarilo,“ uzatvára Máčay.  

menuLevel = 2, menuRoute = notsorry/news, menuAlias = news, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
25. november 2022 09:08