Maďarským archeológom sa podarilo vykopať pozdĺž novo-plánovanej cesty pri malom meste s názvom Bátonyterenye, ktoré sa nachádza len desať kilometrov od slovenských hraníc, nečakaný objav – zachované pozostatky mačky a štyroch psov, ktoré podľa odhadov archeológov môžu mať až tisíc rokov.
„Nie je to úplne bežné, aby sme našli takto zachovalú kostru mačky a ešte k tomu pochovanú. Občas nájdeme zopár kostí. Jedna z teórii je, že je to preto, lebo mačky radšej chodia umierať bokom a ľudia ich jednoducho nemôžu nájsť,“ hovorí pre Brainee maďarský archeológ Krisztián Tóth z Dornyay Béla Múze, ktorý sa podieľal na vykopávkach.
Príčinu smrti a dôvod pochovania len odhadujú
Tím archeológov sa však domnieva, že v tomto prípade sa muselo niečo udiať. Mačku aj psy našli v jame. „Presný dôvod nevieme, ale najpravdepodobnejšie zvieratá postihla choroba a boli pochované v jame," ozrejmuje Tóth. Mačka dostala prezývku „Cirmi“ niečo ako u nás „Cica“ alebo „Muro“.
Posledný zo štyroch psov, ktorého odkryli, bol o čosi iný ako zvyšné. Samica zrejme umrela počas toho, ako rodila. „ Na jej chrbte sme našli malé šteniatko, ktoré taktiež zahynulo,“ opisuje a dodáva, že sa im najnovšie podarilo nájsť ďalšiu jamu plnú psích pozostatkov. Okrem toho sa archeológom podarilo nájsť 7000-ročný neolitický klin a stovky objektov.
„Naše múzeum (Dornyay Béla Museum) bolo poverené vykopaním dvoch lokalít z troch. Vykopávky, ktoré sme realizovali spolu s firmou Archaeojedi, už prebehli v prvej časti. Išlo o malú časť osídlenia z mladšej doby bronzovej. V druhej lokalite sme odstránili humusovú vrstvu rozprestierajúcu sa na viac ako jednom hektári. Zaregistrovali sme tam viac ako 600 objektov z obdobia neolitu a včasného stredoveku (8-12. storočie),“ hovorí.
Domestikácia mačiek
„O domestikácii mačiek nie je veľa informácií. Z času na čas sa niečo objaví, ale nie je to bežné, platí to aj o období stredoveku. Ale mačky museli byť domestikované,“tvrdí.
Domestikácia mačiek je spojená s oblasťou úrodného polmesiaca, ktorá sa rozprestiera na území od Egypta po Perzský záliv. Mačky sa v starom Egypte stali nielen domácimi zvieratami, ktoré chránili obilniny pred hlodavcami, ale aj božstvom. Mačky však boli prvýkrát domestikované na Blízkom východe okolo roku 7500 pred Kristom. Dlho sa predpokladalo, že domestikácia mačiek začala práve starovekom Egypte, kde boli mačky uctievané približne od roku 3100 pred Kristom.
Ľudia v Európe začali mať svojich domácich miláčikov, vrátane mačiek v čase neolitu – dobe kamennej.
Neskôr v 10. storočí bola mačka v Európe hodná majetku a boli natoľko cenné, že v roku 936 bol vydaný zákaz ich zabíjania (trest za zabitie mačky sa odvíjal od jej veku a ceny). Žili na hradoch a ochraňovali obilné sýpky pred hlodavcami.
Osídlenie
Cirmi, ktorá žila podľa všetkého v rannom stredoveku, našli archeológovia na dne guľatej jamy. Psy, boli umiestnené nad ňou. Kto ich tam pochoval, a ako vyzeralo pred stovkami rokov tamojšie osídlenie?
„Osada je však tiež dôležitá, pretože sa teraz zdá, že existovala od neskorého obdobia Avarského kaganátu až po arpádovskú éru Uhorského kráľovstva,” približuje. Obyvatelia osídlenia tam teda žili v čase Avarov, Veľkej Moravy a Maďarov, avšak zatiaľ nevie, kto presne boli, zdá sa, že osídlenie tu už bolo v 8 storočí.
Aj neolitické osídlenie podľa archeológa tiež veľmi zaujímavé. „Našli sme tri pece napojené na jednu jamu používanú na pečenie chleba. O tomto písal aj Michal Cheben z Archoelogického ústavu SAV, ktorý sa tiež podieľal na vykopávaní,“ hovorí.
Dôležité dáta
V oboch kultúrach - kultúre s lineárnou keramikou a želiezovskej kultúre, sa na území Slovenska pece vyskytujú v každom osídlení.
„Zaujímavé je, že sú takmer vždy mimo domov. Existujú dva typy pecí. Prvý je na prípravu jedla (chlebová pec s priemerom cca 1 meter) a druhý na vypaľovanie hrncov. Pred každou pecou je predpecná jama, kde bola pec prevádzkovaná. Kúrenie drevom a príprava jedál. Každá pec bola vyhĺbená do podložia predpecnej jamy. To znamená, že boli pod zemou. Z jednej predpecnej jamy môžu byť vstupy do jednej alebo viacerých pecí). Pod vypálenou podlahou pece sa zvyčajne nachádzali buď kamienky, alebo črepy z nádob,"opisuje. „Z tohto obdobia je dôležité všetko neolitické osídlenie. Pretože je to prvýkrát, čo osadníci stavajú,,dediny". Žijú usadlým spôsobom života. Živia sa chovom zvierat a pestovaním rastlín. Vieme, že mali veľa kontaktov na diaľku, obchodovali so štiepaným kameňom - stovky kilometrov, alebo mušľami z Čierneho mora,“ približuje archeológ.
Tím maďarských archeológov teraz bude študovať kosti, aby vek domácich zvierat odhadli bližšie. „Viem si predstaviť genetickú analýzu v budúcnosti, ale na dobrý výskum potrebujeme viac vzoriek aj od iných mačiek,“ uzatvára archeológ.
