Propagáciu Slovenska dnes zastrešuje niekoľko inštitúcií, ale žiadna ucelená vládna stratégia. Napríklad agentúra SARIO, ktorú zriadilo ministerstvo hospodárstva, má na starosti propagáciu Slovenska ako investične atraktívnej destinácie. "Najčastejšou marketingovou technikou je účasť našich zástupcov na investičných a exportných konferenciách," uviedol hovorca agentúry Ondrej Žember. Tu sa nadväzujú prvé kontakty s možnými investormi.
Inzercia vo svetových ekonomických médiách už ide ťažšie - nakupovanie mediálneho priestoru je drahé. Hoci SARIO inzerovalo napríklad v nemeckom Handelsblatte, sú podľa Žembera jeho kapacity aj tu obmedzené. Zo štátneho rozpočtu v tomto roku agentúra dostala spolu 54 miliónov korún na prevádzku aj kapitálové výdavky. V porovnaní s českou agentúrou CzechInvest je to približne polovica.
Propagáciu zastrešuje aj vládna Externá informačná komunikačná stratégia z dielne rezortu zahraničných vecí. Projekty zastrešené týmto plánom vybrané agentúry a zastupiteľské úrady uskutočňujú už dva roky. Vláda na ne vyčlenila 40 miliónov korún, pričom v prvom polroku tohto roka sa vyčerpalo len necelých 10 miliónov korún. Propagáciu čiastočne pokrýva aj ministerstvo kultúry.
Rezortný patriotizmus
Príčinou, prečo sa nevieme predať, je nekoncepčnosť. Ako pre HN povedal minister zahraničných vecí Eduard Kukan, spoločná predstava zainteresovaných ministerstiev sa ešte nevykryštalizovala. "Ministerstvo zahraničných vecí si stále myslí, že by bolo najlepšie vytvoriť (v rámci jeho štruktúry) sekretariát, ktorý by sa venoval otázkam propagácie Slovenska v zahraničí. Pretože Slovensko má vo svete veľvyslanectvá, čiže prirodzene vybudovanú sieť, ktorá môže tieto veci zabezpečovať," myslí si šéf diplomacie. Kukanov návrh centralizovať túto agendu vláda zatiaľ odmietla. Najväčším odporcom bol minister hospodárstva Pavol Rusko. Problém: Návrh počítal so zadaním vypracovať koncepciu súkromnej firme za päť miliónov korún. Ruskov rezort má na riešenie problému iný názor.
"Novinkou roku 2003 je začiatok spolupráce krajín V4 v spoločnom marketingu a propagácii cestovného ruchu na zámorských trhoch," hovorí riaditeľ odboru cestovného ruchu ministerstva, Gabriel Kuliffay. Koordinovaný marketingový prístup by sa mal uplatňovať predovšetkým smerom k trhom USA, Japonska, Číny a Brazílie.
Skepsa medzi odborníkmi
Hlavný vyjednávač Zväzu strojárskeho priemyslu SR s odbormi Juraj Borgula konštatuje, že "štátna reprezentácia väčšiny vyspelých štátov je zároveň aj ekonomickou reprezentáciou. Až potom sa môže hovoriť o tom, kto z nich chodí na koľko banketov. Obávam sa, že u nás je to naopak." Práca našich zahraničných zastupiteľstiev nie je podľa neho orientovaná ekonomicky. "My nepotrebujeme prezentovať folklór, ale naše výrobky," hovorí.
Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Jozef Uhrík vidí riešenie v rozdelení úloh a zodpovednosti medzi vládu a mimovládne inštitúcie, ako sú obchodná komora, zamestnávateľské organizácie a zväzy. "Slovensko je malá krajina, navyše je stále ešte mladá. Preto získať imidž a povedomie vo svete si vyžiada čas," konštatoval pre HN predseda Zahraničného výboru Národnej rady SR Pavol Paška.
Rezervy Slovensko nemá len v propagovaní hospodárstva. Pociťuje ich aj cestovný ruch, ktorý je jeho vitálnou zložkou.