Napätie pred piatkovým summitom Európskej rady v Kodani vrcholí. Svedčia o tom rozporuplné vyhlásenia, ktoré v posledných dňoch prichádzajú od najvyšších predstaviteľov Európskej únie.
Predseda Európskej komisie Romano Prodi včera vyzval členské krajiny únie, aby ponúkli desiatim uchádzačom celú finančnú podporu pôvodne určenú v roku 1999. "Myslím si, že ak rozdelíme všetky tieto peniaze..., nebude to zlý obchod," povedal Prodi v rozhovore pre dánske rádio DR. Prodi sa tak priklonil k názoru svojho komisára pre rozšírenie Güntera Verheugena, ktorý ešte minulý týždeň dal najavo, že únia by mala dať kandidátom viac ako sa šéfovia štátov a vlád členských krajín dohodli v októbri v Bruseli. Suma vyčlenená EÚ v roku 1999 na rozšírenie je o dve miliardy eur nižšia ako finančný balíček dohodnutý v októbri.
Kandidátske krajiny, najmä Poľsko, sú si toho vedomí, a preto tlačia na úniu a žiadajú vyššiu štartovaciu pozíciu pre priame dotácie pre farmárov a vyššie poľnohospodárske kvóty.
Dánsko Poľsku odkázalo, že riskuje zmeškanie termínu ukončenia prístupových rokovaní. "Chceme Poľsko v únii, ak však Poľsko nechce byť súčasťou únie, budeme to akceptovať," povedal dánsky minister zahraničných vecí Per Stig Möller. Poľsko spolu s Maltou sú považované za krajiny, ktoré majú najďalej spomedzi desiatich odporučených kandidátskych krajín k uzavretiu prístupových rokovaní.
Nemecko, najväčší čistý prispievateľ do európskeho rozpočtu, sa nechalo počuť, že už posledný návrh dánskeho predsedníctva pre kandidátov presahuje limity. "Pokiaľ ide o peniaze, nie je priestor na manévrovanie," povedal nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer v pondelok. Nemecko boriace s problémami, ako nízky ekonomický rast a zvyšujúca sa nezamestnanosť, nie je ochotné platiť viac do európskeho rozpočtu.
Preto aj dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen vyhlásil, že nie je viac peňazí. "Tiež som dostal jasnú správu, že existuje limit (na to, koľko peňazí je k dispozícii). Viac peňazí nie je," povedal včera Rasmussen v Aténach, kde skončil svoje turné po európskych metropolách.
Postoj k rozširovaniu Európskej únie a najmä k podmienkam pre vstup, ktoré únia stanovila, včera v spoločnom článku pre britský denník Financial Times vyjadrili premiéri Slovenska, Maďarska, Poľska a Českej republiky. Podľa Vyšehradskej štvorky, medzi súčasnými členskými krajinami existuje názor, že rozšírenie bude drahé a bude si od nich vyžadovať utiahnutie opaskov. Tak to však nie je, domnievajú sa premiéri V4 a pripomínajú, že noví členovia nebudú len dostávať podporu zo strany EÚ, ale budú tiež plne prispievať k jej ďalšiemu rozvoju. Premiéri vyzývajú, aby sa preskúmali možnosti, ktoré ponúka finančný rámec EÚ dohodnutý v Berlíne v roku 1999. Podľa ich názoru môžu posledné kroky pred rozšírením únie úspešne dotvoriť alebo zničiť celý proces. Pokiaľ ide o financie, EÚ od nových členov očakáva, že budú okamžite platiť svoje príspevky v plnej výške, ale príspevky z fondov únie do rozpočtov nových členov budú nabiehať mesiace, ak nie roky. To môže spôsobiť fiškálne problémy. "Roky nám stále hovorili, že Berlínska dohoda je finančnou bibliou. Hoci predpokladá iba postupné poskytnutie poľnohospodárskej a štruktúrnej pomoci, akceptovali sme to. No od Berlína sa veci zmenili. Mali by sa využiť všetky zostávajúce zdroje, s ktorými ráta berlínsky rozpočet na riešenie problému peňažných tokov v rokoch 2004 až 2006 a na zlepšenie balíka priamych dotácií poľnohospodárom. "Poľnohospodárstvo je dôležitým a citlivým sektorom našich ekonomík," píšu ďalej premiéri Vyšehradskej štvorky. "Hoci nie sme spokojní s navrhovanou podobou postupného zavedenia priamych dotácií, v princípe sme ho akceptovali. No počiatočná výška priamych platieb a harmonogram ich zavedenia sa musia zlepšiť," uvádzajú vo svojom článku predsedovia vlád štyroch kandidátskych krajín.
Konečné rozhodnutie ohľadne financovania rozšírenia padne na summite EÚ 12. až 13. decembra v Kodani.