Vesmír je fascinujúcim miestom. Hoci sa vďaka záberom z teleskopu Jamesa Webba ľudstvo dostalo do jeho hlbokých nepoznaných zákutí, stále ostáva veľká časť vesmíru neprebádaná.
To však neplatí pre exoplanétu J1407b, ktorá vedcov uchvátila dávno pred tým, než Webbov teleskop začal svoju vesmírnu púť. Ako si exoplanéta udržiava masívny prstencový systém, ktorým schovala do vrecka aj samotný Saturn?
Objavili ju vďaka zatmievaniu hviezdy
Exoplanétu J1407b objavil v roku 2012 astronóm Eric Mamajek pri pozorovaní mladej hviezdy podobnej Slnku J1407, ktorá sa nachádza 433,8 svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Kentaura.
Mamajek spozoroval veľmi zriedkavý jav, a síce že pozorovaná hviezda J1407 bola v určitých obdobiach jasnejšia, inokedy ju zas nebolo vidieť takmer vôbec. Mamajek zistil že za to môže exoplanéta, ktorej prstencový systém blokoval prichádzajúce svetlo svojej hostiteľskej hviezdy.
To by nebolo nič nezvyčajné. No astronóma zaujal rozsah blokády prichádzajúceho svetla. Zvyčajne tento efekt býva len nepatrný. Napríklad planéta o veľkosti Jupitera by dokázala zakryť len jedno percento hviezdy. Exoplanéta J1407b však zakryla až 95 percent svetla svojej hostiteľskej hviezdy. Jediným racionálnym vysvetlením bolo, že okolo exoplanéty sa nachádza gigantický prstencový systém, ktorý dokáže blokovať väčšinu svetla svojej hviezdy.
V tom čase išlo o bezprecedentný objav. Nikde mimo našej slnečnej sústavy totiž dovtedy nebola známa planéta s prstencami.
Obria exoplanéta
Vtedy však ešte nikto netušil aký veľký v skutočnosti je. Prvé odhady priniesli až neskoršie pozorovania, ktoré odhalili, že vzdialená exoplanéta má až 37 prstencov. Celkový priemer jej prstencového systému je podľa astronómov až 180 miliónov kilometrov. Len pre porovnanie, priemer Zeme dosahuje len 12 742 kilometrov.
Už samotná exoplanéta J1407b je násobne väčšia ako ako Jupiter či Saturn. A jej prstencový systém je zhruba 200-krát väčší ako prstence Saturnu. Vďaka tomu si vyslúžila prezývku Super Saturn.
Jej prstence sa skladajú najmä z častíc prachu a ich súhrnná hmotnosť zodpovedá približne hmotnosti Zeme. Obežná doba tejto exoplanéty je približne desať rokov.
Točia sa v protismere
Astronómovia sa navyše na základe počítačových simulácií domnievajú, že prstence sa točia v protismere exoplanéty. Ak by totiž obiehali v rovnakom smere, gravitačná sila hviezdy by ich roztrhala. Jedinou možnou alternatívou je teda, že ich dráha je retrográdna.
Ak by prstence exoplanéty J1407b nahradili prstence Saturnu, v noci by sme ich mohli pozorovať namiesto mesiaca. Prstence by totiž pokrývali násobne väčšiu plochu než mesiac v splne.
Super Saturn si však svoje gigantické prstence neudrží naveky. V nasledujúcich miliónoch rokov by sa mali podľa vedcov stenčovať a napokon úplne zaniknúť. Z ich materiálu sa utvoria mesiace.
