Zdroj: Facebook/Lucka Přikrylová

Požiar na oceáne aj studne bez vody. Vitaj v klimatickej realite

Marta Fandlová 26.07.2021, 16:00

O klimatickej kríze sa hovorí ako o výzve budúcej generácie. Jej dôsledky však vnímame už aj na Slovensku. Aktuálne záplavy, tornáda, požiare, či extrémne búrky sú jasným dôkazom toho, že klimatickú krízu zažívame už teraz.

Lajkuj Brainee.sk na Facebooku

Globálne otepľovanie, ktoré spôsobuje klimatickú krízu, je označenie zložitého procesu, ktorého výsledkom je vzostup priemernej teploty oceánov a atmosféry v krátkom časovom úseku v mierke celej planéty. Je to jav, ktorý vnímame v poslednej dobe veľmi intenzívne. Za posledných 50 rokov sa počas nami zaznamenanej histórie priemerná globálna teplota zvyšovala obrovským tempom.

Po viac ako 12-tisíc rokoch stabilnej klímy sme uprostred zlomového obdobia. Nazývame ho obdobie antropocén alebo obdobím Veľkého zrýchlenia. Spustilo sa ľudskou činnosťou, zvýraznila sa technickou revolúciou a podpísala sa na 4520 miliónov starej Zemi. Od roku 2000 bolo historicky zaznamenaných 16 najhorúcejších rokov.

Zvláštne javy

Klimatická kríza nie je vzdialená ani pre Slovákov. Klimatickú krízu môžeme vnímať už na našom území. Vidíme ju v Demänovskej ľadovej jaskyni, v ktorej chýba ľad, vnímame ju v studniach, v ktorých chýba voda. Pociťujeme ju veľmi výrazne v lete, kedy sa radšej skrývame v klimatizovaných miestnostiach, lebo vonku sa už nedá vydržať. Vlna horúčav, záplavy, tornáda aj ničivé búrky spôsobili aj toto leto veľmi veľa škôd na celom svete.

​V júli 2021 sme zistili, že môže horieť aj oceán. Začiatkom júla v Mexickom zálive horel oceán. Bolo to preto, lebo bolo porušené plynové potrubie a oceán horel v oblasti, v ktorej sa ťažia nerastné suroviny ako ropu a zemný plyn. Po neúnavnej práci požiarnikov, ktorá trvala viac ako päť hodín, sa podarilo tento požiar uhasiť, našťastie sa nikto nezranil. Požiar vznikol poškodením rúry plynovodu, ktorá patrila mexickej štátnej spoločnosti Pemex.

Začiatkom júla v kanadskom meste Lytton namerali neuveriteľných 49.6°C, pár dní na to postihli mesto obrovské požiare, ktoré zničili 90 % budov a obyvateľov mesta museli evakuovať. Žiaľ, mnohých ľudí nepodarilo zachrániť. Rozsiahle horúčavy spôsobili obrovské škody na majetku, zničené boli cesty, elektrické vedenie aj infraštruktúra. Podobný scenár postihol aj Kaliforniu, kde tretie leto po sebe vypukli lesné požiare, ktoré teraz zasiahli trikrát väčšiu plochu ako minulý rok.

Problémy s horúčavami malo aj americké mesto Oregon. Teplá si vyžiadali cez 54 obetí, mesto vytvorilo aj chladiace zariadenia pre obyvateľov mesta, aby sa mali kde skryť pred horúčavami. Obyvatelia mesta tieto chladiace zariadenia vo veľkom využívali. Podľa štatistík a úradov si extrémne horúčavy vyžiadali až 645 úmrtí v Kanade a viac ako 208 úmrtí v Spojených štátoch. Horúčavy znamenajú obrovský nápor na ľudský organizmus. Výskum Rutgersovej Univerzity v Spojených štátoch upozorňuje na to, že až 1,2 miliardy ľudí bude vystavených tepelnému stresu.

Aj v miernej Európe

Problémy, ktoré úzko súvisia s klimatickou krízou, trápia aj európske krajiny. Povodne spôsobili veľa škôd najmä v Belgicku a Nemecku. Začiatkom júla Nemecko zasiahli obrovské záplavy, za dva dni napršalo viac ako za dva mesiace. Situácia, do ktorej sa dostalo Nemecko, pripomínala scenár z katastrofického filmu. Extrémne búrky trvali dva dni, evidovaných je cez 160 úmrtí a tisíce ľudí je nezvestných. Povodne spôsobili obrovské materiálne škody, obyvateľom Nemecka zničili domy, infraštruktúru aj autá.

​Podobný problém malo v júli aj Belgicko, Holandsko, Luxembursko, či Francúzsko. Problémy sme však vnímali aj na našom území. V júni na južnej Morave tornádo zničilo život mnohým ľuďom, išlo o tornádo s najväčším počtom obetí v rámci Európy od roku 2001. Tornádo pripravilo o život 6 ľudí, dokonca dvojročné dieťa.

V zasiahnutých obciach boli poničené stovky domov, verejných budov, stromov, či áut. Pár dní po tornáde v Česku bolo aj na juhozápade Poľska tornádo, našťastie nebolo silné a spôsobilo len menšie škody. Na území Slovenska sme pár dní pozorovali záplavy, prívalové zrážky spôsobili našťastie len menšie škody. Záplavy v okrese Rožňava poškodili jaskyňu Domica, zapísanú v Zozname svetového dedičstva UNESCO, záplavová voda sa dostala do jaskyne. Našťastie záplavy na území Slovenska nespôsobili vážnejšie škody.

Klimatická kríza už teraz mení podobu života, na ktorú sme si zvykli. Jej dôsledky vnímame stále viac a budú len naberať na intenzite. Potrebujeme, aby sme udržali našu planétu pod hranicou oteplenia 1.5 °C inak budeme jej dôsledky vnímať čoraz častejšie. Ak neudržíme našu planétu pod hranicou oteplenia 1.5 °C tak sa dostaneme do bodov zlomu, z ktorých už nebude návratu.