V Brainee sme sa na tento fenomén spýtali troch mladých ľudí. Katky, ktorej priateľ Kamil po štvormesačnom vzťahu doslova zmizol. Bála sa oňho až tak, že dokonca obvolala bratislavské nemocnice.
Martina, ktorý sám niekoho ghostol na Tinderi a myslel si, že danej osobe dôjde, že v ich vzťahu nechce pokračovať, keďže je to na spomínanej zoznamke bežná prax.
Nakoniec Denisy, ktorá si vyčítala, že je na nej niečo zlé, keď ju druhá osoba úplne vymazala zo života. Ale pozor, ani ona sama nie je anjelik a niekoľko ghostnutí má na svedomí aj ona. Viac o nádejných romantických príbehoch, šoku a následnom vytriezvení sa dočítaš v nasledujúcich riadkoch.
Katka, 34, účtovníčka pre veľkú nadnárodnú firmu
Vedela si, že niečo také ako ghosting existuje predtým, než sa ti to stalo?
Vedela som z rozprávania kamošiek, že sa im také veci diali. Väčšinou s chalanmi, s ktorými sa stretli párkrát. Ale že to má „odborný názov“ ghosting, som sa dozvedela až pri googlení potom, čo sa to stalo mne.
Kto a kedy ťa ghostol? Ako ste sa zoznámili, stretávali ste sa?
Pred dvoma rokmi som bola v štvormesačnom vzťahu. Bol to vzťah, nie výplod mojej fantázie, ani nič „voľné“, normálne sme si povedali na rovinu, že spolu chodíme a nechceme sa stretávať s inými. Trávili sme s Kamilom voľné chvíle, dokonca ma predstavil svojim kamošom, moje kamarátky ho poznali tiež. Randenie po tridsiatke je už trochu iné, nečakáte s niektorými vecami.
Zároveň si myslím, že som do toho vstupovala pomerne triezvo, už nemám ilúzie o veľkej láske, skôr si vo vzťahu cením vernosť, porozumenie a humor. Nečakám veľké gestá. Preto ma prekvapilo, keď sa mi Kamil prestal ozývať.
Ani nemením jeho meno, možno sa v tom nájde a bude to preňho taká pripomienka, že mi naozaj ublížil. Pamätám si to presne, lebo si to prehrávam často v hlave: Vo štvrtok sme sa dohodli, že pôjdeme v sobotu na opekačku s kamarátmi, aby sme sa bližšie poznali. A potom som už od neho nepočula ani slovo.
Blokol si ma na sociálnych sieťach, blokol si moje telefónne číslo. Možno sa aj presťahoval, to neviem, tak nízko som neklesla, že by som ho šla fyzicky otravovať. Viem len, že žije, cez asi tretiu osobu som sa dozvedela, že boli spolu na dovolenke v Španielsku a že sa má fajn. Tak mu prajem všetko dobré.
Kedy ti doplo, že ten človek ťa ignoruje?
Najprv som sa ten prvý víkend, čo ma ignoroval, bála. Riešila som s rodinou a kamoškami, čo mám robiť. Dokonca som volala do najbližšej nemocnice v sobotu večer, či tam náhodou nie je hospitalizovaný. Potom prišlo obdobie výčitiek, že som ja spravila niečo zlé, urazila som ho, že sa zľakol vzťahu.
Najhoršie na tom bolo to, že nešlo len o ľútosť, že niečo skončilo, ktorú cíti po rozchode takmer každý. Bol to psychický nápor, lebo som sa oňho bála, mala nekonečno otázok, čo sa udialo, prečo, za čo. Samozrejme, neskôr obrovský hnev a taká nevyriešená „záhada“, ktorá mi zamestnávala hlavu takmer rok a pol. Trvalo popravde mesiace kým som si uvedomila, že som nespravila nič zlé, len si to on rozmyslel a nevedel to povedať do očí, dokonca ani smsku napísať. Je to chudák, bol aj vtedy, ale myslím, že jediný, kto sa cítil kvôli tomu zle, som bola ja...
Spomenieš si niekedy na toho človeka? Stretávaš ho niekedy?
Nikdy som ho už nestretla, býva v úplne inej časti Bratislavy a nemáme ani spoločných známych, preto mi trvalo tri mesiace, kým som náhodne zistila, že je O.K. a žije sa mu dobre. Keby som ho stretla, tak ma to určite zabolí. Ale hnev už necítim. No trvalo mi asi rok a kým ma prešiel...
Ak by si mu mala dať jednu otázku, aká by bola?
Asi žiadnu. V mojom svete na to neexistuje odpoveď a vysvetlenie, prečo by to nejaká osoba mala druhej ľudskej bytosti spraviť. Asi by som mu len povedala AHOJ, usmiala sa a šla ďalej. S takými ľuďmi nemá zmysel viesť diskusiu a ja sa už nechcem vracať do toho blbého obdobia.
Už si niekoho ghostla, ak áno, prečo a ako?
Nikdy. Mám zopár starých známych, ktorým som trebárs neodpísala týždne na správu, myslím, že aj zopár spolužiakov zo základnej a strednej, ktorým somneodpísala roky. Ale stále ich mám vo friends a keby čokoľvek potrebovali alebo sa pýtali, odpoviem. Dúfam, že sa mi také niečo už nikdy nestane, oveľa pozornejšie si vyberám a selektujem ľudí, ktorých mám teraz v živote. A mám vzťah, v ktorom som šťastná, bývam s priateľom, a to je snáď záruka, že ma neghostne. Dúfam, že nenájdem jedného dňa vysťahovanú polovicu bytu. To už by som pouvažovala nad svojou karmou…
Martin, 31, predajca automobilov
Vedel si, že niečo také ako ghosting existuje predtým, než sa ti to stalo?
Nevedel som, že sa to tak nazýva, ale uvedomoval som si tento jav na Tinderi.
Kto a kedy ťa ghostol? Ako ste sa zoznámili, stretávali ste sa?
Baba z Tinderu. Keď dlhšie neodpovedala na správy. Niekoľko dní či týždeň…
Ako si sa cítil?
Nahnevalo ma to, ale keďže som niečo podobne spravil v minulosti aj ja, tak som to chápal.
Spomenieš si niekedy na toho človeka? Stretávaš ho niekedy?
Spomeniem, ale nestretávam. Spomienka je to dnes už skôr úsmevná.
Ak by si jej mal dať jednu otázku, aká by bola?
Nepýtal by som sa nič.
Ghostol si už aj ty niekoho?
Áno, ako som už spomenul, ghostol som jednu známosť z Tinderu. Stretli sme sa osobne raz. Predtým sme si písali pár týždňov. Nedržal som ju ako zálohu, len som jej úprimne nenapísal dôvod. Dúfam, že to pochopila, lebo každý, kto bol na Tinderi dlhšie, tak myslím, že sa s tým stretol. Alebo aspoň nemalá časť.
Denisa, 28, zubná laborantka
Vedela si, že niečo také ako ghosting existuje predtým, než sa ti to stalo?
Áno.
Kto a kedy ťa ghostol? Ako ste sa zoznámili, stretávali ste sa?
Zoznámili sme sa v bare. O par týždňov na to, sme si začali písať a hneď sme išli aj na rande. Stretli sme sa síce len párkrát (keďže sme mali na stole iné povinnosti - služobky), ale kontakt sme mali nesmierne intenzívny.
Kedy ti doplo, že ten človek ťa ignoruje?
V deň, kedy mi neodpísal.
Ako si sa cítila?
Cítila som sa naozaj zle. Neustále mi v hlave kolovala otázka „prečo?” Na ktorú som si odpovedala sama - zrejme je na mne niečo zlé.
Po tom, ako mi zo dňa na deň neodpísal, som v sebe nedokázala nazbierať odvahu, aby som sa ho to vôbec opýtala alebo mu čokoľvek napísala. Nechcela som v ňom vzbudiť dojem, že som zraniteľná.
Spomenieš si niekedy na toho človeka? Stretávaš ho?
Spomeniem si na neho pomerne často. Jeho prítomnosť v mojom živote sa spája s veľmi dôležitým obdobím.
Kedysi som ho stretávala takmer každý deň, čo bolo naozaj nepríjemné. Momentálne ho stretávam iba sporadicky, keďže už bývame v odlišných mestách.
Ak by si mu mala dať jednu otázku, aká by bola?
Bola by to otázka - prečo? A či mu vôbec na mne niekedy záležalo.
Už si niekoho ghostla, ak áno, prečo a ako?
Áno. Bolo to v čase, keď som sa stretávala a písala si s viacerými ľuďmi naraz. Vtedy bolo pre mňa jednoduchšie tomu človeku neodkomunikovať, že o neho nemám záujem, pretože som mala dojem, že mu tým pádom nezraním city. Po čase som si uvedomila, že to pre druhu stranu muselo byť práveže ešte horšie.
Raz som zo dňa na deň ghostla človeka, s ktorým som chodila niekoľko rokov. V jedno ráno som ho blokla na všetkých sociálnych sieťach a prestala mu odpovedať na telefonáty a smsky. Dôvod ghostingu bol ten, že náš vzťah bol nefunkčný, no akonáhle sa ho jeden z nás pokúsil ukončiť, ten druhy mu to nedovolil. Ghosting mi v tom čase prišiel ako najlepšia cesta, síce to bolo detinské rozhodnutie. Avšak ukázalo sa, že to bolo pre nás oboch v tom čase to najlepšie riešenie. Momentálne sme obaja dobrí kamoši.
Čo je to ghosting?
Psychologička Jennice Vilhauer vo svojom populárnom článku „Why Ghosting Hurts So Much” píše, že ľudia, ktorí ghostujú, sa primárne chcú vyhnúť vlastnému emocionálnemu nepohodliu a nepremýšľajú o tom, ako sa cíti ten druhý. Nedostatok vzájomných sociálnych väzieb pre ľudí, ktorí sa zoznámili online tiež znamená, že zmiznutie zo života iného má menej sociálnych dôsledkov. Čím viac sa to deje, či už im samým alebo ich priateľom, tým viac to podľa psychologičky ľudí znecitliví a tým je pravdepodobnejšie, že to urobia niekomu inému.
Podľa Vilhauer problémom je, že druhá strana nevie, ako reagovať, pretože v skutočnosti nevie, čo sa stalo. Zostať v spojení s ostatnými je pre naše prežitie také dôležité, že sa náš mozog vyvinul tak, že má sociálny monitorovací systém, ktorý skenuje prostredie a hľadá podnety, aby sme vedeli, ako reagovať v sociálnych situáciách. Keď dôjde k odmietnutiu, sebavedomie môže klesnúť, čo má byť podľa sociálnych psychológov signálom, že tvoja sociálna spolupatričnosť je nízka.
