Ponziho schéma. Toto slovné spojenie si už určite začul v niektorom filme či v seriáli. Pyramídová hra sa za roky svojej existencie stala súčasťou popkultúry. Rozšírila sa po celom svete a Slovensko nebolo výnimkou. Čo sa však za tajomným názvom hry ukrýva a aký bol osud Charlesa Ponziho, podľa ktorého má svoje meno?
Všetko sa začalo v kanadskom Montreale v roku 1907. V miestnej banke totiž pracoval aj muž, ktorý sa neskôr preslávil ako najväčší finančný podvodník všetkých čias.
Podvodník Ponzi
Charles „Carlo" Ponzi sa narodil v roku 1882 v talianskom meste Lugo. Pochádzal z rodiny, ktorá bola kedysi zámožná, no v časoch, keď už bol Ponzi na svete, trela biedu. Mladý Charles už od detstva pociťoval túžbu po peniazoch, a ako mladík sa rozhodol odísť do USA, kde plánoval kapitál získať. V tom ho podporovala aj jeho rodina, ktorá verila, že tým ich meno znovu získa zašlú slávu.
Do amerického Bostonu prišiel v roku 1903 s dva a pol dolármi vo vrecku, všetky úspory totiž prehral počas plavby do Štátov. Prvých pár rokov sa živil ako príležitostný robotník, opakovane však prišiel o zamestnanie kvôli drobným krádežiam. Jeho dovtedajší život nenaznačoval, že sa Ponzi raz stane známym finančným podvodníkom. Píše HN.
V roku 1907 začal pracovať v Zarossiho banke v kanadskom Montreale. Klientelu banky tvorili prevažne talianski imigranti. Banka im ponúkala na tú dobu vysoký šesťpercentný úrok pri hotovostných vkladoch, pričom vysoké úroky na účtoch nevyplácala z majetkových vkladov, ale z novozriadených účtov. Práve tento systém inšpiroval Ponziho na vytvorenie slávnej schémy. Netradičný systém fungovania banky prirodzene viedol ku krachu a Ponzi sa po strate zamestnania vrátil späť do Ameriky, kde už naplno rozbehol svoje podvody. Aký je systém jeho najslávnejšieho vynálezu?
Ponziho schéma
Schéma označuje podvodné investičné operácie, kde investori zverujú prevádzkovateľovi fondu peniaze za účelom ich zúročenia, avšak prevádzkovateľ tieto peniaze ďalej neinvestuje, a namiesto toho iba vypláca prostriedky fondu len niektorým investorom. A to väčšinou tým, ktorí investovali skôr. Tento systém môže obmedzene fungovať, kým prichádzajú noví investori a prostriedky sa dajú vyplácať ostatným. Keď už vo fonde nezostanú žiadne peniaze na vyplácanie, fond skrachuje a vyplatení sú tak len niektorí investori, zatiaľ čo ostatní nedostanú nič.
Investorov na tejto schéme priťahuje prísľub neuveriteľne vysokých výnosov v krátkej dobe.
Tento systém Ponzi použil v špekuláciách s medzinárodnými poštovými kupónmi, a neskôr na burze. V roku 1919 vďaka tejto schéme zarábal milióny, a užíval si extravagantný život v luxuse. Vlastnil najlepšie autá tej doby, kúpil si aj lokomotívu a firmu, ktorá vyrábala cestoviny či podiel vo vinárskej spoločnosti.
Ponziho zlaté časy však netrvali večne, a časom úrady pochopili, že s jeho podnikaním nie je čosi v poriadku. Nakoniec skončil vo väzení, neskôr po prepustení sa pokúšal o ďalšie finančné špekulácie, no nevychádzalo mu to podľa predstáv. Ku koncu svojho života sa stal opäť chudobným, a zomrel v brazílskom Rio de Janiero. Počas svojho života však tisíce investorov okradol o 15 miliónov dolárov.
Najznámejšie zneužitie Ponziho schémy
Napriek Ponziho smrti, jeho schéma žila ďalej a lákala podvodníkov po celom svete.
Použitá bola aj pri jednom z najväčších finančných škandálov na Wall Street, a preslávila amerického finančníka Bernarda Madoffa, ktorý pomocou nej okradol tisícky Američanov a spreneveril astronomických 50 miliárd dolárov.
Madoffovi na jeho podvod neprišli celé dekády a medzi obete investorského mága patria banky, univerzitné nadácie, dobročinné a cirkevné organizácie, ale aj jednotlivci. Medzi známych boháčov, ktorí podvodníkovi naleteli, patrí bývalý manžel monackej princezny Caroline, Philippe Junot, režisér Steven Spielberg či herec Kevin Bacon.
Nehovoriac o tom, že princípy Ponziho schémy využil aj podvodník Simon Leviev z dokumentárneho filmu Tinder Swindler či herec Zachary Horwitz, ktorý falošnými zmluvami od investorov vymámil 650 miliónov dolárov. Viac sme o tom písali v tomto článku.
Na Slovensku
Slováci sa svojho času taktiež popálili na pochybnej schéme. Najznámejší je prípad skrachovaných nebankoviek BMG Invest a Horizont Slovakia. Nebankovky sľubmi o tridsaťpercentnom zisku vylákali od vyše 300-tisíc ľudí viac ako dve miliardy slovenských korún.
Odškodnených bolo len asi 5 % poškodených, trojica obžalovaných skončila vo väzbe.
Vyzerá to tak, že Ponziho schéma podvodníkov láka aj dnes.
