Pohyb tak okrem zlepšenia týchto porúch prináša aj prevenciu prejavov nedokrvenosti končatín, mozgových príhod a srdcových infarktov. Nie je asi prekvapujúce, že cvičenie pôsobí priaznivo na pohyb a pohybový aparát (pády, funkčné obmedzenia, osteoporóza, artritída, bolesti chrbta) a mozgovú činnosť (myslenie, demencia, depresia, neurózy, spánok). Najväčším prínosom cvičenia je však lepšia kondícia, ktorá umožní predĺžiť aktívny život o 10, 15 až 20 rokov. Športovo pohybové aktivity teda zlepšujú kvalitu života. Je však rozdiel, či v šesťdesiatich budeme jazdiť na dlhé výlety na bicykli s mladšími priateľmi alebo budeme lamentovať pred televíziou nad svojím zhoršujúcim sa zdravotným stavom. Alebo či v osemdesiatich budeme úplne sebestační alebo zostaneme odkázaní na nemocničnú starostlivosť či pomoc najbližšieho okolia.
Ľudia majú na športovanie často obmedzené možnosti
Tieto obmedzenia vyplývajú tak zo špecifík individuálnych dispozícií jedinca, ako aj zo sociálno-kultúrnych podmienok. Ide o vplyvy ako sú triedna príslušnosť, pohlavie, etnikum, vek, zdravotný stav a lokálne podmienky, teda faktory zohrávajúce aj na pôde športu významnú úlohu. Rôzni ľudia majú rôzne možnosti slobodného rozhodovania a sú tak od istej miery obmedzovaní praktickými dopadmi existencie sociálnych nerovností. Možnosti a medze prevádzkovania športu nie sú dnes primárne spojené s časovými dispozíciami, ale vzťahujú sa výrazne k rozdielnosti prístupu k finančným prostriedkom. Majú teda čo do činenia s tým, čo nazývame životnú úroveň, keď sú však ďalej silne stimulované aj povahou životného štýlu, najmä s prístupmi napĺňania voľného času. Šport, ako socializačne a sociokultúrne významná voľnočasová aktivita, tak môže nadobúdať rôznu povahu symbolického významu, spájaného s rôznou úrovňou fyzickej náročnosti. Na športovanie a pohybové aktivity je možné pozerať jednak ako na činnosti, ktoré prispievajú ku generovaniu sociálneho statusu. Aktívne prevádzkovanie jednotlivých športov je do rôznej miery spojené so spoločenským postavením respondentov. Hoci najväčší vplyv na aktívne športovanie majú demografické charakteristiky (vek a pohlavie), je možné nezanedbateľný význam pripísať aj sociálnemu postaveniu. Pritom treba zdôrazniť, že sociálna diferenciácia spoločnosti je spojená s diferenciáciou životného štýlu. Rozdiely medzi športovaním mužov a žien potvrdzujú, že aktívny šport je na ďalej prevažne mužskou doménou. U žien je miera športovej participácie viac ako dvakrát nižšia. Hoci sa všeobecne znižujú rozdiely v životnom štýle mestského a vidieckeho obyvateľstva, v miere športovania tu odlišnosti sú. Obyvatelia miest športujú až dvakrát častejšie ako obyvatelia malých osád či dedín. Vzdelanie sa ukazuje ako najpodstatnejší determinant športovej participácie. Význam pritom má tak vzdelanie športovca samého, ako aj vzdelanie jeho otca. Vysokoškolák má oveľa vyššiu šancu, že bude športovať, než človek, ktorý dosiahol najviac základné vzdelanie (za inak rovnakých podmienok). Podobne aj ten, ktorého otec dosiahol vysokoškolské alebo stredné vzdelanie, bude skôr športovať ako ten, kto vyrastal v rodine s otcom so základným vzdelaním.