Veľa ľudí na duchov neverí, a už vôbec si nemyslia, že by sa mohli paranormálne javy diať na Slovensku. Lovci duchov vyvracajú mýty a tvrdia, že so životom mimo našej spoločnosti a sveta prichádzajú do stretov často. A keď nahrávky púšťajú skeptikom, aj tí zostávajú neraz bez slov. Ako vyzerá práca lovcov duchov, s čím strašidelným sa stretli a majú pred tým rešpekt? Dozvieš sa v rozhovore.
Matej, na úvod, predstav mi prosím svoj tím a prezraď mi, čo vlastne robíte.
Pred 6-7 rokmi vznikla v mojej hlave myšlienka, že budeme skúmať historické miesta, niečo nadprirodzené tam objavíme a zároveň to miesto urobíme atraktívnejším. Vtedy to u nás nik iný neriešil. Za niekoľko rokov našej práce sme toho veľmi veľa navštívili. Náš tím tvoria dve dievčatá a traja chalani, čiže je nás dokopy päť.
Každý v tíme má svoju osobitú funkciu?
Vo videu to tak nevyzerá, ale keď ideme hľadať niečo nadprirodzené, tak potrebujeme kameru, diktafón a rôzne ďalšie zariadenia. Na druhej strane, čím menej nás na tom danom mieste je, tým lepšie výsledky máme. Jedna natočená epizóda sú hodiny a hodiny práce.
Aký pocit si mal zo svojho prvého výjazdu do terénu?
Keď ideš na opustené miesto v úplnej tme, bojíš sa, ten strach tam je. Skôr by som ale povedal, že je to aj o rešpekte pred druhou stranou. Prvá naša spoločná akcia s celým tímom bola návšteva starej opustenej budovy, niekdajšej psychiatrickej nemocnice v Pezinku. Tam sa nám podarilo zaznamenať niekoľko nahrávok. A aj pre nás to bolo dosť šokujúce. Mali sme so sebou takú pomôcku, volá sa to spirit box, dokážeš ňou hneď komunikovať s duchom. Funguje to na základe AM a FM vĺn. Neskôr sme navštívili aj važecký cintorín, kde sú pochovaní nemeckí vojaci. Spýtal som sa vtedy po nemecky, či sú tam nejakí duchovia a dostal som ráznu odpoveď, že áno. V tej chvíli som dal nohy na ramena a utekal som odtiaľ.
Ktoré miesto na Slovensku je podľa teba najaktívnejšie čo sa týka paranormálnych javov?
Najzaujímavejším miestom pre nás bola Mariánska Čeľaď, to sú ruiny bývalého kláštora neďaleko Podhájskej. S týmto miestom sa spája veľa legiend. Pomocou spirit boxu s nami komunikoval duch, ktorý vyslovil meno jedného z nás. Vedeli sme teda, že ten duch si je vedomý toho, že tam sme. Nezostalo to len pri mene, podarilo sa nám zaznamenať aj súvislú vetu hlasu ženského hlasu. Bolo to cez diktafón a ten hlas mi povedal, vráť sa sem. Vrátili sme sa ale už to miesto nebolo tak aktívne ako prvýkrát, keď sme tam prišli. Vyzerá to tak, že keď sú záhadné miesta ešte neprebádané, vtedy sú najaktívnejšie. Možno je to aj preto, že keď tam natočíme a potom zverejníme video, lokalita sa stáva atraktívnou pre turistov.
Aké technológie využívať na zaznamenávanie duchov?
Taká najzákladnejšia vec, ktorú si môže každý vyskúšať na vlastnú päsť je kúpiť si diktafón a ísť s ním napríklad večer na cintorín. Ďalej využívame kamery s nočným videním. Potom máme laserové snímače, napríklad merajú energiu v miestnosti, teplotu a tak podobne. Zaznamenať obraz ducha nie je jednoduché, ale máme ambíciu napredovať aj v tomto, aby sme presvedčili aj tých najväčších skeptikov.
Ako vás vníma verejnosť? Spochybňujú vás? Nemajú pocit, že si vymýšľate?
Aj moja manželka je skeptik voči tomuto. Ja jej ukážem dôkazy, ona tomu neverí, ale nevie ich vysvetliť a nakoniec sa niekde v polke stretneme. Robíme to, čo nás baví. Niekedy sa samozrejme nepodarí zaznamenať ducha, ale to nás neodradí, nie vždy to jednoducho ide.
Volajú si vás ľudia aj do svojich domov, keď majú pocit, že tam straší?
Áno, túto činnosť vykonávame aj v súkromí. Samozrejme, taký dom pracuje, takže vždy sa na to pozrieme najskôr z tej logickej stránky, a to ešte predtým ako tam začneme hľadať nejakú entitu. V mnohých prípadov pracuje aj fantázia, najprv treba teda zdravý sedliacky rozum. Keď už teda zistíme, že naozaj ide o nejaký paranormálny jav, tak potom zisťujeme čo by to mohlo byť a ako s tým pracovať. Mali sme dávnejšie jeden prípad neďaleko Galanty. Boli sme v rodinnom dome, kde malé dievčatko napádal duch ženy. Nevedeli si s tým rady ani jej rodičia. Keď sme boli na mieste, naozaj sme zažili situácie kedy sa na povale rozsvietilo svetlo a popadali tam veci. Nakoniec sme zistili, že ide o bývalú majiteľku toho domu, ktorá tam kedysi dávno nešťastne zomrela.