Politické špičky sa pred takmer sto rokmi rozhodli, že v meste nesúcom názov rieky, na ktorej vzniklo, postavia pracovný tábor. V roku 1932 sa už súdruhovia mohli tešiť z prvej uhoľnej bane a novozaloženého mesta, ktoré sa stalo administratívnym centrom pre ďalšie pracovné tábory.
Tábor vo Vorkute bol jeden z najväčších a najkrutejších v rámci sovietskeho systému „nápravno-pracovných“ táborov, takzvaných gulagov. Popri politických a iných sovietskych väzňov sem neskôr mierili vojnoví zajatci z druhej svetovej vojny.
Do Vorkuty a okolitých táborov bolo počas ich existencie vyslaných asi milión väzňov, z ktorých štvrtina extrémne podmienky a tvrdý režim neprežila. Mŕtvi väzni boli pochovaní na cintorínoch v okolí mesta, na označenie ich hrobov sa používal iba drevený kôl. Podľa mnohých správ zostali ďalší padlí zajatci jednoducho v snehu.
Vypočuj si v rámci nášho podcastu Not Sorry to Think príbeh miesta, na ktorom by sa nikdy nechcel ocitnúť nikto z nás. Celú epizódu si môžeš vypočuť nižšie, alebo aj na Podmaze, Google Podcasts, Apple Podcasts či Anchore.
Zdroje použité v tejto epizóde, rovnako tak prepis celej epizódy, nájdeš po kliknutí na tento odkaz.