💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Toto sú feel good filmy z 80. a 90. rokov, ktoré nie sú najotrepanéjšie klasiky.
- Nájdeš tu komédie, romantiku, hudbu, rodinu aj čistý pohodový chaos.
- Výber je masovejší, ale stále nejde len o filmy, ktoré dávajú v televízii každé Vianoce.
- Ideálne, keď chceš nostalgický večer bez ťažkej drámy.
Niektoré filmy človek nepotrebuje vidieť preto, že sú „povinná klasika“. To je presne ten typ odporúčania, po ktorom máš chuť televízor vypnúť ešte skôr, než sa vôbec začne úvodná scéna. Občas chceš jednoducho film, ktorý má ľahkosť, tempo, dobré postavy a pocit, že svet je na chvíľu menej otravný.
80. a 90. roky sú v tomto úplne ideálne. Bolo to obdobie, keď filmy ešte často vyzerali, akoby ich robili ľudia pre ľudí, nie ako obsah do tabuľky streamingovej platformy. Hrdinovia neboli vždy dokonale pekní, byty nevyzerali ako katalóg, romantika vedela byť trápna, komédie mali divných vedľajších hrdinov a aj úplne jednoduchá zápletka vedela mať dušu.
Jasné, veľké klasiky pozná každý. Lenže práve preto ich teraz nechajme bokom. Toto je 10 filmov, ktoré nie sú žiadne podzemné experimenty pre festivalových fajnšmekrov, ale zároveň to nie sú ani tie isté názvy, ktoré sa recyklujú v každom nostalgickom zozname.
Big (1988)
Big je film, ktorý by dnes veľmi ľahko mohol dopadnúť trápne, ale vďaka Tomovi Hanksovi stále funguje s neuveriteľnou ľahkosťou. Chalan si želá byť dospelý, ráno sa zobudí v tele dospelého muža a zistí, že dospelosť nie je len o tom, že si môžeš kúpiť hračku bez dovolenia rodičov.
Najlepšie na tom je, že film si pamätá, aké zvláštne je byť dieťaťom aj dospelým. Nie je to len komédia o veľkom mužovi, ktorý sa správa ako chlapec. Je to skôr pripomienka, že mnoho dospelých ľudí len lepšie predstiera, že vedia, čo robia. Scéna s obrovským klavírom v hračkárstve je presne ten druh filmovej radosti, ktorý nepotrebuje vysvetlenie.
Working Girl (1988)
Ak chceš feel good film s 80s energiou, účesmi, kanceláriami, ambíciou a pocitom, že život sa dá hacknúť drzou odvahou, Working Girl je výborná voľba. Melanie Griffith hrá Tess, ženu, ktorú všetci podceňujú, lebo nemá správny pôvod, správny titul ani správny slovník.
Lenže má nápady, cit pre ľudí a hlavne nervy skúsiť niečo, na čo by sa väčšina vykašľala. Je to film o kariére ešte z čias, keď kancelária pôsobila ako bojisko a výťah ako sociálny rebríček. Navyše nechýba Sigourney Weaver v dokonale slizkej polohe a Harrison Ford v jednej z jeho príjemnejších civilných verzií.
Uncle Buck (1989)
John Candy vedel zahrať obyčajného chlapa tak, že si mal chuť mu po 10 minútach veriť vlastné deti, byt aj všetky problémy. V Uncle Buck hrá nezodpovedného strýka, ktorý príde strážiť deti svojej rodiny a, samozrejme, spraví to presne tak, ako by to nikto normálny neodporúčal. Lenže práve v tom je celá pointa.
Buck je neotesaný, chaotický a občas úplne mimo, ale nie je falošný. Tento film má v sebe teplo, ktoré nevzniká z dokonalých rodinných momentov, ale z toho, že niekedy ti pomôže práve človek, ktorého by si si ako prvého určite nevybral. A áno, obrovské lievance sú tu legitímny filmový argument. A áno, John Candy sa s Macaulay Culkinom stretol skôr ako vo filme Sám doma.
Don’t Tell Mom the Babysitter’s Dead (1991)
Toto je presne ten film, ktorý znie ako blbosť, ale má v sebe viac zábavy, než by si čakal. Partia súrodencov zostane cez leto sama doma, lebo opatrovateľka zomrie, a najstaršia dcéra sa namiesto paniky nejako prešmykne do dospeláckeho pracovného sveta.
Je to 90. roková fantázia o tom, že keď máš dosť sebavedomia, trochu drzosti a dobrý outfit, možno ťa dospelí začnú brať vážne. Christina Applegate je tu vynikajúca a celý film pôsobí ako tínedžerský sen o slobode predtým, než príde realita účtov, nájmu a pracovných porád.
My Cousin Vinny (1992)
Na papieri súdna komédia, v praxi jeden z najlepších filmov na večer, keď chceš mať dobrú náladu a zároveň nechceš úplne vypnúť mozog. Dvaja mladíci sa nechtiac ocitnú v právnom probléme a zachrániť ich má bratranec Vinny, právnik, ktorý pôsobí, akoby práve vyšiel z hlučnej taliansko-americkej večere.
Joe Pesci je tu fantastický, ale film si pre seba kradne aj Marisa Tomei. Jej postava nie je len „frajerka hlavného hrdinu“, ale človek, ktorý má štýl, rozum a energiu niekoho, kto by vyriešil polovicu problémov rýchlejšie než všetci právnici v miestnosti. Je to hlučné, svižné, vtipné a uspokojivé.
A League of Their Own (1992)
Film o ženskom bejzbale počas 2. svetovej vojny možno neznie ako dobrá voľba pre mladé publikum, ale vydrž. A League of Their Own má presne ten mix športu, humoru, kamarátstva a jemnej nostalgie, ktorý funguje aj vtedy, keď bejzbal normálne neriešiš.
Geena Davis, Tom Hanks, Madonna a Rosie O’Donnell vytvárajú tím, s ktorým chceš chvíľu byť. Nie je to len film o zápasoch, ale o ženách, ktoré dostali priestor v čase, keď sa od nich očakávalo hlavne to, že budú čakať.
Benny & Joon (1993)
Benny & Joon je trochu romantika, trochu rodinný film a trochu zvláštny 90s sen, v ktorom Johnny Depp hrá Sama, excentrického chalana, ktorý vstúpi do života súrodencov Bennyho a Joon a prinesie tam chaos, nehu a toasty robené žehličkou.
Film má veľmi špecifickú náladu. Nie je cynický, nesnaží sa byť cool a nehanbí sa za čudnosť svojich postáv. Práve preto je príjemný. Je o ľuďoch, ktorí nezapadajú do normálneho sveta, ale možno nepotrebujú opraviť. Možno len potrebujú niekoho, kto ich nebude stále prekladať do normálnosti.
Sleepless in Seattle (1993)
Áno, je to známy film, ale nie je taký obohratý ako Pretty Woman alebo Notting Hill. Sleepless in Seattle je romantika pre ľudí, ktorí chcú veriť v náhodu, ale nechcú pri tom dostať cukríkový šok. Tom Hanks hrá vdovca, Meg Ryan ženu, ktorá ho počuje v rádiu, a medzi nimi je celé územie americkej romantickej predstavivosti.
To, čo je na filme dobré, nie je len otázka, či sa stretnú. Je to pocit, že niekedy ťa vie rozhýbať aj úplne cudzí príbeh. Dnes, keď všetci vieme o všetkých príliš veľa, pôsobí táto pomalá diaľková romantika skoro luxusne. Menej správ - viac túžby.
The Birdcage (1996)
The Birdcage je masovejšia vec, ale stále ju veľa mladších ľudí obchádza, hoci by nemali. Robin Williams a Nathan Lane hrajú pár, ktorý musí predstierať konzervatívnejšiu verziu seba samých, keď sa ich syn chystá zoznámiť rodiny pred svadbou.
Je to komédia postavená na klamstvách, panike, outfitoch a skvelom tempe, ale pod tým všetkým je veľmi jednoduchá vec - rodina nemusí vyzerať podľa predstáv cudzích ľudí, aby bola skutočná. Nathan Lane je tu absolútny poklad a film má stále energiu, ktorá vie prežiť aj niektoré dobové vrásky.
Blast from the Past (1999)
Brendan Fraser vyrastie v protiatómovom bunkri, lebo jeho rodičia si myslia, že svet hore skončil. Keď sa po rokoch dostane von, pôsobí ako človek z inej planéty - slušný, nadšený, staromódny a úplne nepripravený na 90. roky. Alicia Silverstone je zas presne tá správna dávka skeptickej energie z normálneho sveta.
Blast from the Past je feel good film najmä preto, že pracuje s naivitou bez toho, aby bola otravná. Fraser nehrá hlupáka, ale človeka, ktorému nikto nestihol vysvetliť cynizmus. A úprimne, po dvoch hodinách s ním máš pocit, že možno cynizmus nie je až taký veľký osobnostný upgrade, ako sa tvári.
