Hviezda filmovej série Hunger Games či filmov Piráti z Karibiku priznala, že sa dlhodobo potýka s telesnou dysmorfofóbiou a tieto momenty boli pre neho mimoriadne stresujúce, píše portál iDnes. „Nie som dosť svalnatý na to, aby som sa mohol ukazovať nahý,“ myslí si.
V podcaste Happy Place moderátorky Fearne Cotton si Claflin zaspomínal na jednu zo svojich prvých filmových úloh. „Mal som nakrúcať scénu bez trička, ale nebola v scenári. Povedali mi to len týždeň vopred a ja som si povedal:,Do r*ti, necvičil som, čo budem teraz robiť?’ To bol môj prvý kontakt s týmto svetom,“ priznal herec.
Hviezda seriálu Lazarus sa domnieva, že jeho problémy pramenia už z obdobia dospievania. Podľa vlastných slov sa v puberte necítil ani dosť príťažlivý, ani dosť silný.
Tlak na dokonalé telo
„Som neuveriteľne neistý. Nedávno som bol na projekcii filmu, v ktorom hrám, a všetci sa ma pýtali:,Tak čo, aké to bolo?’ A ja na to:,Hrozné, neznášam sa na seba pozerať.’ Nepáči sa mi ani moja tvár,“ hovorí tridsaťdeväťročný herec.
Podľa Claflina jeho stav zhoršuje aj prostredie filmového priemyslu plné „dokonalých“ ľudí a možnosť, že ostatní budú jeho vzhľad hodnotiť na sociálnych sieťach. „Veľmi ma to ovplyvňuje. Povedal by som, že väčšinu mužov tiež, no u mňa sa to tou pozornosťou a komentármi o mojom vzhľade dosť zhoršilo,“ dodal.
Herec zo série Piráti z Karibiku vlani v rozhovore pre denník Telegraph vysvetlil, že na neho doliehal tlak dosiahnuť hollywoodsku dokonalosť. „Vždy som bol dosť malý, až do svojich osemnástich rokov, takže som sa nikdy nevidel ako hlavný hrdina. Myslel som si, že zo mňa bude skôr charakterový herec. Existuje hollywoodský predpoklad, že filmy predávajú muži so sixpackom. A práve kvôli tomuto tlaku sa u mňa postupne rozvinula forma telesnej dysmorfofóbie,“ dodal Claflin.
Čo je telesná dysmorfofóbia?
Dysmorfofóbia (odborne telesná dysmorfická porucha, anglicky Body Dysmorphic Disorder, BDD) je psychická porucha, pri ktorej má človek vtieravý a skreslený pocit, že je na jeho vzhľade niečo výrazne zlé, aj keď si okolie žiadny problém buď vôbec nevšimne, alebo ho vníma ako zanedbateľný.
Človek s dysmorfofóbiou sa často extrémne sústreďuje na konkrétnu časť tela, typicky napríklad na tvár (nos, pleť, vlasy), no môže ísť aj o postavu, svaly, pokožku alebo akýkoľvek detail, napríklad jednotlivé znamienka. Tieto myšlienky nie sú len bežnou nespokojnosťou so vzhľadom, ale sú veľmi intenzívne, úzkostné a vyčerpávajúce. Často zaberajú niekoľko hodín denne a výrazne zasahujú do bežného života.
Typické prejavy zahŕňajú neustále kontrolovanie sa v zrkadle (alebo naopak vyhýbanie sa akémukoľvek odrazu), porovnávanie sa s ostatnými, snahu „opraviť“ domnelé nedostatky make-upom, oblečením či kozmetickými zákrokmi a tiež silnú hanbu alebo strach z hodnotenia. Časté sú aj vyhýbavé stratégie: ľudia prestávajú chodiť do spoločnosti, nechcú sa fotografovať, vystupovať na verejnosti alebo nadväzovať vzťahy.
Dysmorfofóbia sa často spája s úzkosťami, depresiou, poruchami príjmu potravy alebo obsedantno-kompulzívnymi rysmi. Dôležité je, že problém nespočíva v samotnom vzhľade, ale v tom, ako ho mozog vyhodnocuje. Preto estetické zákroky väčšinou neprinášajú úľavu, nespokojnosť sa len presunie inam.
Ide o liečiteľný stav. Najčastejšie pomáha kognitívno-behaviorálna terapia zameraná na prácu s myšlienkami a rituálmi, niekedy v kombinácii s liekmi (napríklad antidepresívami zo skupiny SSRI).
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
