Toy Story vďačilo za svoj vznik okrem iného tomu, že sa dalo dokopy niekoľko technologických vizionárov, píše portál iDnes. Okrem filmárov, ktorí verili v tom čase stále ešte experimentálnej počítačovej technológii, najmä Steve Jobs, niekdajší zakladateľ firmy Apple. V polovici 80. rokov minulého storočia sa totiž stal majoritným vlastníkom firmy Lucasfilm, ktorá vznikla z grafického oddelenia štúdia. Režisér a producent George Lucas, „otec“ Star Wars či Indiana Jonesa, vtedy nemal peniaze na jej udržanie.
Vznik samostatnej firmy Pixar bol však len začiatok dlhej cesty k celovečernému filmu animovanému na počítači. Bolo nielen potrebné vyvinúť potrebnú techniku, ale tiež nájsť tvorcov, ktorí by sa nebáli vydať na neprebádané pole. Pri technike sa pritom dalo spoľahnúť na takzvaný Mooreov zákon, podľa ktorého sa „počet tranzistorov v jednom integrovanom obvode zdvojnásobí každý rok pri zachovaní rovnakej ceny“, a teda bola veľká nádej, že počítačová grafika čoskoro dosiahne potrebnú kvalitu.
Do konca 80. rokov sa Pixar po technickej stránke sústredil na vývoj systému Pixar Image Computer, ktorý sa okrem animácie uplatnil aj v zdravotníctve na zobrazovanie pri magnetickej rezonancii, počítačovej tomografii či mamografoch. Počítače od Pixaru používali na uľahčenie a urýchlenie práce animátorov aj v Disneyho štúdiách, kde však základ stále tvorila ručná kresba. Technika teda postupovala dopredu, o trochu horšie to bolo s hľadaním talentovaných umelcov, ale ani to nebol neriešiteľný problém.
Ako sa zrodili hračky?
Bol tu totiž John Lasseter, pôvodne animátor v spoločnosti Disney, odkiaľ ho vyhodili pre jeho až nezdravé zaujatí počítačovou animáciou, a ktorý sa uchytil v Lucasfilme. Tam sa okrem iného podieľal na filme Mladý Sherlock Holmes z roku 1985, ktorý vošiel do histórie ako prvý film, v ktorom sa objavila realistická postava vytvorená pomocou počítačovej animácie. Bol ňou oživený rytier z vitrážového okna v kostole. Príslušné zábery museli laserom prepísať okienko po okienku na film, čo bol postup používaný ešte dlhé roky.
Po prechode do Pixaru sa Lasseter najprv venoval kratším filmom, prvú skutočnú „dieru do sveta“ urobil päťminútovkou Plechový panáčik (v origináli Tin Toy) z roku 1988, ktorá už vznikla čisto na počítači a v marci 1989 získala Oscara pre najlepší krátkometrážny animovaný film. V tom čase sa tiež začalo uvažovať o natočení celovečerného filmu s podobnou témou – teda príbehu vyrozprávaného z pohľadu hračiek. Plechový panáčik s hudobnými nástrojmi na chrbte bol však už predsa len trochu zastaraný a Lasseter sa ho rozhodol nahradiť.
Najprv uvažoval o akčnej figúrke vojačika, napokon však zvolil vesmírnu tému, a tak sa zrodil Buzz Lightyear, ktorý dostal meno podľa astronauta Buzza Aldrina, druhého človeka na Mesiaci. Jeho proťajškom sa stala bábika kovboja Woodyho – Lasseterovi prišiel zaujímavý kontrast medzi žánrami westernu a science fiction. Postupne sa ladil aj scenár a pomerne výrazné úpravy prišli ešte potom, čo Lasseterov tím v júni 1992 dodal Disneyho štúdiu prvú polminútovú ukážku.
Bol to práve gigant tradičného animovaného filmu, ktorý sa nechal presvedčiť, aby si u Pixaru objednal film vytvorený čisto na počítačoch. Hoci si od neho v Disneyho štúdiách nesľubovali veľký úspech – podobne ako v určitej fáze výroby aj Steve Jobs, ktorý dokonca uvažoval o predaji celého štúdia. Nakoniec ho však nový štýl animácie úplne pohltil a Jobs vytrval. A ako sa ukázalo, podobne ako o dekádu neskôr pri zrode iPhonu, mal zakladateľ Apple dobrý inštinkt.
Príbeh, ktorý nekončí
Film, v ktorom hlavné postavy v origináli nahovorili Tim Allen (Buzz) a Tom Hanks (Woody), sa hneď po premiére vyšvihol na čelo rebríčka najnavštevovanejších filmov. Potenciál ukázal už počas prvého víkendu premietania a napriek tomu, že do konca roku 1995 strávil v kinách iba necelých šesť týždňov, utŕžil vyše 190 miliónov dolárov a odsunul na druhé miesto celoročného rebríčka letné blockbustery Batman navždy a Apollo 13. Celosvetové tržby Príbehu hračiek – vrátane peňazí z obnovených premiér po rokoch – presiahli 400 miliónov dolárov.
Úspech filmu, ktorého výroba stála zhruba 30 miliónov dolárov, výrazne ovplyvnil celý filmový priemysel. Postupne vznikli tri ďalšie pokračovania Príbehu hračiek, ktoré sprevádzala aj dnes už legendárna pesnička Randyho Newmana (Máš vo mne priateľa) a piate bude mať premiéru budúci rok v júni. Počítačovej animácii sa začali venovať aj ďalšie štúdiá vrátane DreamWorks, ktoré založil Steven Spielberg, a v roku 2008 sa objavil aj prvý český 3D animovaný film Kozí príbeh – pověsti staré Prahy. Samotný Pixar sa potom v roku 2006 stal súčasťou firmy Disney.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.