💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Google Maps pomohli odhaliť možný dávny meteorický kráter.
- Objav si všimol amatérsky astronóm počas plánovania výletu.
- Vedci našli horniny, ktoré vznikajú iba po dopade meteoritu.
- Kráter môže byť jedným z najväčších objavených za posledné roky.
Keď si otvoríš Google Maps, pravdepodobne hľadáš najkratšiu trasu alebo dobré miesto na víkendový výlet. Kanaďan Joël Lapointe vlastne robil presne to isté. Počas plánovania kempovania si však všimol niečo, čo väčšina ľudí jednoducho prescrolluje - obrovský kruhový útvar uprostred kanadskej divočiny, píše portál USA Today.
Najprv tomu ani sám neveril. Nakoniec sa ukázalo, že jeho postreh môže rozšíriť zoznam známych meteorických kráterov na Zemi.
Jeden zvláštny kruh na mape
Koncom 2023 plánoval Lapointe cestu do regiónu Côte-Nord v kanadskej provincii Quebec. Asi 100 kilometrov severne od mestečka Magpie ho zaujal kruhový útvar s priemerom približne 25 kilometrov. Svojím tvarom nápadne pripomínal kráter po dopade meteoritu.
„Povedal som si: Nie, Joël, nič si neobjavil. To nie je možné, určite o tom už dávno vedia,“ spomínal pre Canadian Press. Keď však útvar nenašiel v databázach známych impaktných kráterov, kontaktoval odborníkov. Tým odštartoval výskum, ktorý jeho podozrenie postupne potvrdil.
Vedci boli spočiatku skeptickí
Na Lapointovu správu reagoval planetárny geológ Gordon Osinski z Western University v kanadskom Ontáriu. Vedie databázu Impact Earth, do ktorej môže verejnosť nahlasovať možné meteorické krátery.
Osinski priznal, že podobné tipy dostáva pravidelne a väčšina z nich sa napokon ukáže ako mylná. Tentoraz však kruhový tvar oblasti aj prvé analýzy hornín vyzerali natoľko sľubne, že sa vedci rozhodli vyraziť priamo na miesto.
Výprava v roku 2025 rozhodne nebola jednoduchá. Do odľahlej oblasti sa dostali hydroplánom a následne ich čakal náročný terén. „Bola to jedna z najnáročnejších expedícií, aké som kedy absolvoval,“ povedal Osinski pre Live Science.
Dôkazy ukryté v skalách
Na mieste vedci objavili takzvané trieštivé kužele - špecifické skalné útvary, ktoré vznikajú iba pôsobením extrémne silných rázových vĺn po dopade meteoritu. Okrem nich našli aj dobre zachovanú impaktnú taveninu, teda horninu roztavenú obrovským tlakom a teplom počas zrážky.
Práve tieto nálezy geológovia považujú za jednoznačný dôkaz, že lokalitu skutočne vytvoril dopad vesmírneho telesa. Podľa odhadov vznikol kráter približne pred 390 miliónmi rokov. V tom období po Zemi chodili iba primitívne obojživelníky. Dinosaury, cicavce aj ľudia boli ešte veľmi vzdialenou budúcnosťou.
Takéto objavy sú vzácne
Nový útvar dostal meno Uhackatik po konzultáciách s domorodou radou Ekuanitshit Innu. Vedci ho plánujú predstaviť na výročnom stretnutí Meteoritical Society v Nemecku.
Podľa Osinského sa na svete objaví iba jeden alebo dva nové potvrdené meteorické krátery ročne. Kanada navyše podobný objav neohlásila od roku 2010. Ak sa všetky výsledky potvrdia aj po mikroskopických analýzach hornín, Uhackatik bude patriť medzi najväčšie meteorické krátery objavené v posledných rokoch.
Lapointe verí, že jeho príbeh môže povzbudiť aj ostatných. „Nestáva sa každý deň, aby obyčajný človek objavil 390 miliónov rokov starý kráter. Povzbudzujem každého, aby neignoroval svoju intuíciu ani vlastné pozorovania, aj keď to nesúvisí s jeho odborom,“ povedal pre Radio-Canada.
