💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Takmer 47 percent objektov na orbite je vesmírny odpad.
- Rýchlosť odpadu môže presiahnuť 27-tisíc kilometrov za hodinu.
- Aj drobný úlomok farby vie poškodiť satelit alebo stanicu.
- Firmy aj vesmírne agentúry už plánujú „upratovanie“ obežnej dráhy.
Vesmír, to nie sú len rakety, astronauti alebo futuristické stanice. Realita okolo Zeme skôr začína pripomínať skôr preplnenú skládku, píše portál Scientific American. Nová analýza firmy Accu totiž ukazuje, že takmer polovica všetkých sledovaných objektov na obežnej dráhe je dnes vesmírny odpad.
Podľa dát amerického systému Space-Track.org sa momentálne okolo Zeme nachádza viac ako 33-tisíc sledovateľných objektov. Len približne 17-tisíc z nich sú funkčné alebo evidované satelity. Zvyšok tvoria vyradené časti rakiet, rozpadnuté satelity alebo objekty, ktoré sa už ani nepodarilo identifikovať.
„To znamená, že takmer 47 percent sledovaných objektov je vesmírny odpad,“ uviedla firma v reporte. „Skutočný podiel nefunkčných alebo nekontrolovateľných objektov je však pravdepodobne ešte vyšší.“
Problém, ktorý naberá na sile
Vesmírny odpad vzniká prakticky od roku 1957, keď Sovietsky zväz vypustil satelit Sputnik 1, situácia sa ale dramaticky zhoršila najmä za posledných 10 rokov. Dôvod je jednoduchý - štarty rakiet sú lacnejšie a do vesmíru lieta viac spoločností aj štátov. Len medzi rokmi 2020 a 2025 pribudlo na orbite približne 10-tisíc nových sledovaných objektov. A to sú len tie väčšie kusy.
Vedci upozorňujú, že okolo Zeme môžu lietať milióny drobných úlomkov, ktoré sú príliš malé na sledovanie. Môže ísť o kúsky kovu, skrutky alebo dokonca odlúpnuté čiastočky farby z rakiet.
Najväčší problém je však ich extrémna rýchlosť. Väčšina objektov na orbite sa pohybuje rýchlosťou viac než 27-tisíc kilometrov za hodinu. Pri takej rýchlosti môže aj drobný fragment preraziť satelit alebo poškodiť vesmírnu stanicu.
Malý úlomok, veľká katastrofa
Nebezpečenstvo už dávno nie je len teoretické. V roku 2024 sa astronauti na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice museli ukryť po tom, čo sa rozpadol vyradený ruský satelit. O rok neskôr sa podľa správ dostali čínski tajkonauti na stanici Tiangong do problémov po tom, čo údajný kus vesmírneho odpadu poškodil okno ich návratovej kapsuly.
Najväčším problémom však podľa analýzy nie sú astronauti, ale satelity. Na každých 10 satelitov dnes pripadá približne sedem sledovaných kusov odpadu. To je veľký problém pre internet, GPS navigáciu aj komunikáciu, ktoré sú od satelitov závislé a aj najmenší problém môže spôsobiť globálnu katastrofu.
Veľké upratovanie
Report tvrdí, že za približne 34 percent odpadu nesie zodpovednosť Čína. Spojené štáty a krajiny bývalého Sovietskeho zväzu majú podľa odhadov zhodne podiel 31 a 31 percent.
Vesmírne agentúry ako NASA či European Space Agency už pracujú na technológiách, ktoré by dokázali orbitu „upratať“. Objavujú sa aj súkromné firmy, ktoré chcú zarábať ako zberači vesmírneho odpadu. Otázne je, či ľudstvo stihne tento problém vyriešiť skôr, než sa nízka obežná dráha Zeme stane nebezpečným smetiskom.
