Keď sa v noci pozeráme na oblohu zo Zeme, hviezdy sú všade. Prečo teda chýbajú na nových „vesmírnych fotografiách“? Skutočné vysvetlenie je pomerne jednoduché: stačí pochopiť, ako funguje svetlo a fotografia.
Pri takýchto záberoch je hlavným problémom samotná Zem, vysvetľuje portál iMeteo.sk. Osvetlená Slnkom je totiž extrémne jasná, zatiaľ čo hviezdy v pozadí sú v porovnaní s ňou oveľa slabšie. Ak chce kamera zachytiť detaily planéty (oblaky, obrysy kontinentov či jemnú žiaru atmosféry) musí použiť krátku expozíciu. A práve vtedy hviezdy skrátka zaniknú v tme.
Do hry vstupuje aj ďalší faktor: pohyb. Keď sa fotografuje z paluby kozmickej lode, je dôležité, aby bol záber ostrý. Preto sa používajú rýchle uzávierky, ktoré síce pomôžu udržať Zem krásne ostrú, no zároveň ešte viac znížia šancu zachytiť slabé svetelné body v pozadí.
Hviezdy teda vo vesmíre bez pochýb sú, len ich na niektorých fotografiách prebije jas objektu v popredí. Keď sa podmienky zmenia a kamera môže pracovať s iným nastavením, odhalia sa. Stačí, aby bol fotografovaný objekt tmavší alebo aby bolo možné použiť dlhší expozičný čas.
Celý princíp si možno predstaviť aj oveľa jednoduchšie, píše iMeteo. Je to podobné, ako keď sa snažíš mobilom odfotiť človeka pred veľmi silným svetlom. Ak nastavíš záber na tvár, pozadie bude presvetlené. Ak zase prispôsobíš expozíciu svetlu, postava stmavne. Fotoaparát si skrátka musí vybrať, čo bude na snímke dominantné.
V prípade fotografií z Artemis II si teda všetku pozornosť berie samotná Zem...
