💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Objavená galaxia KiDS J0842+0059 je stará 7 miliárd rokov a zostala nezmenená.
- Ide o tzv. fosílnu galaxiu – nedotkla sa jej žiadna iná galaxia, nezrážala sa, nerástla.
- Je asi 100 miliárdkrát ťažšia než Slnko, no extrémne kompaktná.
- Objav potvrdzujú dáta z viacerých teleskopov a môže zmeniť pohľad na vznik galaxií.
Zatiaľ čo my tu riešime, že už je zas leto a nemáme peniaze na festivaly, vo vesmíre sa dejú veci, ktoré by si zaslúžili dokument z dielne Netflixu. Vedci totiž objavili galaxiu, ktorá je ako vesmírna verzia dinosaura, úplne zachovaná, nezmenená a stará miliardy rokov. A vďaka nej možno konečne pochopíme, ako sa rodili prvé galaxie, píše portál Space.
Zamrznutá v čase
Vedci z Nemecka (výskumné centrum Jülich a RWTH Aachen University) skúmali galaxiu s názvom KiDS J0842+0059, ktorá sa nachádza tri miliardy svetelných rokov od Zeme. To znie síce ďaleko, ale v mierke vesmíru je to doslova cez ulicu.
Táto galaxia je výnimočná tým, že sa nezúčastnila žiadnych zrážok s inými galaxiami, nerástla, nerozťahovala sa. Proste si len tak „zamrzla v čase“. Vedci ju preto prirovnávajú k vesmírnemu dinosaurovi – zachovalému fosílnemu pozostatku z éry, keď sa galaxie ešte len učili chodiť.
Už v roku 2018 bola KiDS J0842+0059 zaznamenaná v rámci Kilo Degree Survey (KiDS). Na potvrdenie jej „fosílneho“ statusu však vedci použili aj teleskopy VLT (Very Large Telescope) a najnovšie aj adaptívnu optiku veľkého binokulárneho teleskopu (LBT), ktorý priniesol zábery s desaťnásobne väčším detailom než predchádzajúce pozorovania.
Vedecký prielom
„Toto je prvý raz, čo sa nám podarilo takto detailne preskúmať fosílnu galaxiu, ktorá je tak vzdialená,“ hovorí Chiary Spiniello z Oxfordskej univerzity. Táto galaxia je extrémne kompaktná, má asi 100 miliárdkrát väčšiu hmotnosť než Slnko, no na rozdiel od bežných galaxií je podstatne menšia. A čo je ešte zvláštnejšie, už miliardy rokov v nej nevznikajú žiadne nové hviezdy.
Je to ako keby mesto plné obyvateľov úplne zamrzlo v čase. Podobnú štruktúru má aj známejšia fosílna galaxia NGC 1277, ktorá sa nachádza bližšie – „len“ 240 miliónov svetelných rokov od nás.
Môžeme sa z nej veľa naučiť
„Štúdium takýchto galaxií nám pomáha pochopiť, ako vznikli jadrá dnešných masívnych galaxií. Tie sa totiž vyvíjali cez zrážky a spájanie – ale fosílne galaxie zostali nedotknuté,“ vysvetľuje vedec Crescenzo Dove. Inými slovami, tieto galaktické pozostatky sú časové kapsuly, ktoré môžu odhaliť tajomstvá, ako sa formoval vesmír.
Vedci dúfajú, že pomocou nových misií, ako je vesmírny teleskop Euclid, budú schopní objaviť ešte viac takýchto galaxií a získať ešte detailnejší pohľad na to, ako vyzeral vesmír v jeho „mladosti“. Takže keď sa nabudúce budeš pozerať na hviezdy, spomeň si, že sa možno pozeráš na galaktického dinosaura, ktorý prežil miliardy rokov bez jediného škrabanca.