Vedcov potešilo, že na mesačnej pôde mohli vyklíčiť semená (vpravo), aj keď boli rastliny oproti bežnej pôde zakrpatené.Uf/ifas/
StoryEditor

Budeme kolonizovať mesiac? Vedci prvýkrát vypestovali rastliny v mesačnej pôde

Ľubomíra Somodiová18.05.2022., 12:00h

Vedci vôbec po prvý raz pestovali rastliny vo vzorkách pôdy zozbieraných z Mesiaca. Je to dôležitý krok k umožneniu dlhodobých pobytov na Mesiaci.

Lajkuj Brainee.sk na

Výskumníci použili malé vzorky prachu zozbierané počas misií Apollo v rokoch 1969-1972 na pestovanie rastlín. Na ich prekvapenie semená rastliny s názvom Arábkovka Thalova vyklíčili. Táto rastlina z čeľade kapustovité si už jedno prvenstvo drží. V roku 2000 sa stala prvou rastlinou so známym (osekvenovaným) genómom. O výsledkoch pokusu sa píše v Communications Biology.

Malá rastlinka, z ktorej by sme sa sotva najedli, potešila všetkých, ktorí snívajú o tom, že jedného dňa budeme vedieť obývať Mesiac či iné planéty. „Nedá sa ani povedať, akí sme boli ohromení,“ povedala pre BBC Anna-Lisa Paulová, profesorka z Floridskej univerzity, ktorá je spoluautorkou výskumu financovaného NASA.

image

Arábkovka Thalova, ktorú vypestovali v mesačnej pôde.

Wikimedia/brona/

Poznatky využijú vo vesmíre aj na Zemi

„Každá rastlina - či už v lunárnej vzorke alebo v kontrolnej - vyzerala rovnako až do šiesteho dňa.“ Potom sa objavili rozdiely. Rastliny pestované v mesačnej pôde začali vykazovať stres, vyvíjali sa pomalšie a boli zakrpatené.

Ale tí, ktorých sa to týka, hovoria, že ide o prielom – a taký, ktorý bude mať dôsledky aj na život na Zemi. „Tento základný výskum rastu rastlín je tiež kľúčovým príkladom toho, ako NASA pracuje na odblokovaní poľnohospodárskych inovácií, ktoré by nám mohli pomôcť pochopiť, ako môžu rastliny prekonať stresové podmienky v oblastiach s nedostatkom potravín tu na Zemi.“ 

image

Vedcov potešilo, že na mesačnej pôde mohli vyklíčiť semená (vpravo), aj keď boli rastliny oproti bežnej pôde zakrpatené.

Uf/ifas/


Nedostatok pôdy

Jednou z výziev pre výskumníkov je, že jednoducho nemajú k dispozícii veľké množstvo lunárnej pôdy na experimentovanie. Od roku 1969 priniesli astronauti NASA z mesačného povrchu 382 kg mesačných hornín, vzoriek jadra, kamienkov, piesku a prachu.

Tím z Floridskej univerzity dostal na experiment len ​​1 g pôdy na rastlinu.NASA plánuje pristáť s ľuďmi na Mesiaci prvýkrát od roku 1972 v rámci misie naplánovanej na rok 2025. „Dokázanie, že rastliny budú rásť v lunárnej pôde, je v skutočnosti obrovským krokom k tomu, aby sme sa mohli usadiť na Mesiaci a založiť kolónie,“ uzavrel spoluautor štúdie Robert Ferl.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/veda/vesmir, menuAlias = vesmir, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
02. október 2022 06:17