Vznik života sa spája so sledom chemických reakcií, pri ktorých vznikali molekuly potrebné na život, ako napríklad RNA, DNA, aminokyseliny, bielkoviny či cukry.
Jednou z hypotéz, ako mohol vzniknúť život na Zemi, je teória panspermie, ktorá predpokladá, že tieto látky či život samotný k nám boli zanesené z vesmíru.
Nová štúdia zverejnená v magazíne Nature Communications tejto štúdii teraz pridala na váhe.
Pokladnica organických zlúčenín
Pomocou nových, mimoriadne citlivých analytických techník výskumníci z univerzity Hokkaido v Japonsku skúmali tri meteority bohaté na uhlík: meteorit Murchison, ktorý pristál v Austrálii v roku 1969, meteorit Murray, ktorý pristál v Kentucky v roku 1950, a meteorit Tagish Lake, ktorý spadol na Zem v roku 2000 a pristál v Britskej Kolumbii.
Zatiaľ čo meteority dopadli na našu planétu pomerne nedávno, sú to skutočne staré vesmírne telesá, ktoré sa pravdepodobne vyskytovali v raných štádiách Slnečnej sústavy alebo ešte skôr.
Meteority bohaté na uhlík sú pokladnicou organických zlúčenín. Pokiaľ ide o výskyt molekúl DNA a RNA na Zemi, zlúčeniny, ktoré nás obzvlášť zaujímajú, sú nukleové bázy – môžeme si ich predstaviť ako písmená, ktoré sa spájajú a tvoria dlhé reťazce genetickej informácie.
Meteoricky čaj
Tieto látky doposiaľ hľadali vedci pomocou tzv. meteorického čaju. Zrnká meteoritu vkladali do horúceho roztoku, v ktorom sa jednotlivé látky uvoľňovali. V najnovšom pokuse zvolili iný prístup a luhovali ich v studenej vode.
Vďaka neuveriteľnej citlivosti ich analytických techník autori novej štúdie odhalili vo vzorkách meteoritov niekoľko báz, ktoré predtým unikli detekcii – tymín a cytozín. Predtým už objavili adenín, guanín a uracil.
Nájdenie všetkých piatich nukleových báz v meteoritoch posilňuje vesmírnu hypotézu. "Teraz máme dôkaz, že kompletný súbor nukleových báz dnešného života mohol byť dostupný na Zemi, keď vznikol život." vysvetľuje v tlačovej správe NASA Danny Glavin, spoluautor novej štúdie.
Vedci preto predpokladajú že prílev takýchto organických látok z vesmíru zohral dôležitú úlohu v chemickom vývoji prvotného štádia Zeme. Na druhej strane nájdenie všetkých 5 nukleových báz nevyvracia teóriu o vzniku života priamo na Zemi.
Nemohli sa meteority znečistiť iba od pôdy po tom, čo na ňu dopadli?
Pri jednom z meteoritov preto skúmali aj pôdu, kde vesmírne teleso dopadlo. Koncentrácia väčšiny báz však bola vyššia vo vesmírnom telese ako v pôde, čo naznačuje zanesenie z vesmíru.
Vedci plánujú preskúmať aj mimozemský materiál, ktorý je „nekontaminovaný“ a či v skutočnosti bázy priniesli na Zem meteority a potvrdiť alebo vyvrátiť hypotézu panspermie.
Organické látky majú v pláne hľadať v úlomkoch z asteroidov Ryugu a Bennu. Vzorky z Bennu by mala sonda priniesť na Zem už budúci rok
