Hnilobný zápach horiaceho odpadu sa šíri kilometre od skládky na okraji Džammú v potenciálne toxickej oblasti živenej plastovým, priemyselným, medicínskym a iným odpadom, ktorý vytvára mesto s približne 740-tisíc obyvateľmi.
Ako píše AP, hŕstka zberačov odpadu však pri triedení odpadu ignoruje výpary aj dusivé teplo a hľadá čokoľvek, čo by mohli predať, aby zarobili prinajlepšom ekvivalent štyroch dolárov (necelé štyri eurá) denne. „Ak to neurobíme, nedostaneme žiadne jedlo na jedenie,“ povedal 65-ročný Usmaan Shekh.
„Snažíme sa dať si na pár minúť pauzu, keď je príliš horúco, ale zvyčajne pokračujeme, kým vládzeme.“ Shekh a jeho rodina patria medzi odhadovaných 1,5 až 4 milióny ľudí, ktorí sa živia hľadaním indického odpadu – a zmena klímy robí nebezpečnú prácu nebezpečnejšou než kedykoľvek predtým.
Extrémne teploty
V Džammú, severoindickom meste na úpätí Himalájí, teploty toto leto pravidelne prekračujú 43 stupňov Celzia. A najmenej jedna osoba, ktorá zomrela v nedávnej vlne horúčav v severnej Indii, bola identifikovaná ako zberač odpadu.
Samotné skládky vo vnútri doslova bulbocú, keď sa odpad rozkladá a stúpajúce horúčavy v lete tento proces urýchľujú a zintenzívňujú. To zvyšuje emisie plynov, ako je metán a oxid uhličitý, ktorých dýchanie je nebezpečné. A takmer všetky požiare skládok vznikajú v lete, hovoria odborníci. Tie pritom môžu horieť celé dni.
India podľa záznamov federálnej vlády vyprodukuje ročne najmenej 62 miliónov ton odpadu a niektoré z jej skládok sú doslova horami odpadu, ako napríklad skládka Ghaziabad pri Naí Dillí. A hoci zákon z roku 2016 stanovil povinnosť triediť odpad tak, aby sa nebezpečný materiál nedostal na skládky, zákon sa presadzoval zle, čo zvyšuje riziko pre zberačov.
Už sú kontaminovaní
„Keďže väčšinou používajú iba ruky, sú už kontaminovaní tým, že sa dotýkajú všetkého, od plienok až po injekčné striekačky na cukrovku,“ povedala Bharati Chaturvedi, zakladateľka Chintan Environmental Research and Action Group so sídlom v Naí Dillí. Nové riziká však prinášajú horúčavy. Podľa Chaturvedi ľudia pociťujú úzkosť, pretože nevedia, či leto prežijú.
Okrem iného im hrozí úpal, kardiovaskulárne ochorenia a chronické ochorenia. A to nie je všetko. V Naí Dillí, ktoré ročne vyprodukuje 4,2 milióna ton odpadu, niektorí zberači znížili svoju porciu z dvoch jedál denne len na jedno, povedala Ruksana Begum, 41-ročná zberačka odpadu na skládke Bhalswa v meste.
Za pár drobných
„Snažia sa vyhýbať práci kvôli horúčave, pretože ak idú do práce, nakoniec minú viac v nemocnici ako za jedlo,” povedal Begum. Ak sa nezlepšia ich podmienky, je pravdepodobné, že tragických úmrtí bude pribúdať.
Geeta Devi, 55-ročná zberačka odpadu, ktorá je tiež na skládke Bhalswa v Naí Dillí, hovorí, že keď sa jej v horúčave zakrúti hlava, ukryje sa a občas jej niekto dá vodu alebo jedlo. Ale musí pracovať, aby si zarobila 150 – 200 rupií (1,68 až 2,23 eur) za deň, čo jej deťom dáva jedlo na stôl. „Je ťažké robiť svoju prácu kvôli teplu. Ale nemám inú prácu,“ povedala.
