Návratnosť za prvý polrok 2023 dosiahla 88 percent, blížiac sa k cieľu 90 percent návratnosti do roku 2025. Celková miera zálohovania sa momentálne pohybuje na úrovni 77 percent.
„Najvyššia miera zálohovania je v Bratislavskom kraji, nasleduje Nitriansky a Košický kraj. Rozdiely medzi jednotlivými krajmi však nie sú nejaké dramatické a výsledok je porovnateľný v rámci celého Slovenska,“ uviedla hovorkyňa Ministerstva životného prostredia Butkovská. Viac ako 60 percent zberných miest tvoria dobrovoľné zberné prevádzky.
Primárnym zameraním, v ktorom chcú pokračovať, je logistika, informoval riaditeľ Správcu zálohového systému Marián Áč. V prvom polroku sa podľa jeho slov výrazne podarilo zlepšiť produkciu na triediacej linke. Sústredili sa aj na vzdelávanie a prezentáciu systému s dôrazom na mladú generáciu.
„Pred dvoma týždňami bola v rámci Tatranského národného parku na Hrebienku inštalovaná aj prvá špeciálna zberná nádoba na nápojové obaly,“ pripomenula Butkovská. Táto iniciatíva sa rozširuje aj do ďalších národných parkov. Áč uviedol, že ide o pilotný projekt, ktorý sa zhodnotí, a v pláne je jeho ďalší rozvoj v oblasti prírody a zberu obalov.
V druhom polroku 2023 majú tiež v pláne rozšíriť odberné miesta, zameriavať sa na hendikepovaných, ktorí majú obmedzený prístup k zálohomatom, a investovať do zlepšenia triediacej linky.
„Zálohový systém na Slovensku sa stal príkladom dobrej praxe pre rôzne iné krajiny, ktoré pripravujú zálohový systém, či už je to Česko, Maďarsko, Rakúsko alebo Rumunsko, kde by mali byť zavedené v budúcom roku alebo 2025,“ dodal Áč.
