Sviňucha je najvzácnejší morský cicavec
Sviňuchy patria k najmenším morským cicavcom a zároveň sú tým najvzácnejším, čo nájdeš v oceáne. Dorastajú maximálne do dĺžky 150 centimetrov, veľmi ojedinele do 2 metrov. Napriek tomu, že boli objavené iba v roku 1958, patria k najohrozenejším druhom, a to až v takom rozsahu, že ich vyhynutie sa očakáva v najbližšom období. Odhaduje sa, že aktuálne ich je vo voľnej prírode len 6 alebo 20, v porovnaní s rokom 2012, kedy ich bolo približne ešte 200 jedincov.
Sviňuchy majú prirodzene tajnostkársku povahu a je ťažké ich rozoznať aj pre skúsených výskumníkov. Vyhýbajú sa lodiam aj ľuďom, čo komplikuje snahy o ich nájdenie a skúmanie. Ochranári a vedci sa snažia zvrátiť hroziacu katastrofu. Sviňucha kalifornská (lat. Phocoena sinus) je prísne chránený endemický druh. Žije iba na severe Kalifornského zálivu v Mexiku. Ide o oblasť s veľkosťou približne 62 tisíc štvorcových míľ. Limitovaná a členená povaha ich biotopu je ďalšou prekážkou vo vykonávaní prieskumov.
Na mieste prirodzeného biotopu sa už niekoľko rokov snažia o záchranu tohto druhu. Zákaz lovu pomocou zvislých sietí platí už niekoľko rokov a mexická vláda umožnila úradom nepretržité monitorovanie oblasti. Napriek tomu, tieto jedince sa často zapletú a uhynú v rybárskych sieťach, ktoré sa používajú na lov kreviet alebo plutvovitých rýb.
Rybolov sa v tejto oblasti už výrazne znížil, ale zatiaľ nie je jasné, či snahy viedli k zväčšeniu počtu populácie sviňúch. Alejandro Olivera je mexickým zástupcom Centra pre biologickú diverzitu a tvrdí, „Výsledkom, v ktorý všetci dúfame, je deň, kedy budeme môcť spočítať viac sviňúch.“
Ako sú sviňuchy kalifornské chránené?
Mimovládna organizácia Sea Shepherd sa minulý rok spojila s oficiálnymi orgánmi a mexickým námorníctvom, aby podporila „Operáciu Miracle“. Cieľom tohto projektu je chrániť drobné cicavce zdieľaním informácií o nezákonnom rybolove vo vodách, kde žijú, známe ako oblasť nulovej tolerancie.
O rok neskôr potvrdili, že boli schopní zredukovať počet hodín prevádzky rybárskych lodí v tejto oblasti o viac ako 70 % a tiež zabezpečili menší počet rybárskych sietí. Mexiko je pod veľkým medzinárodným tlakom, aby tento problém vyriešilo.
Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES/ Washingtonská konvencia) je popredná svetová organizácia v tejto oblasti, ktorá pohrozila Mexiku obchodnými obmedzeniami, ak nepredloží plán na riešenie hrozby vyhynutia tohto druhu do konca februára 2023.
Čo myslíš, ako to dopadlo? Aktuálne CITES sankcionuje Mexiko za neschopnosť chrániť sviňuchy. Dokonca, podľa ich správy, ich ostalo na našej planéte už len 10 jedincov. Tieto sankcie pozastavujú všetok obchod s Mexikom s voľne žijúcimi zvieratami a rastlinami uvedenými v medzinárodnej obchodnej dohode, ktorú podpísalo 184 krajín. V zozname CITES je takmer 3 150 mexických zvierat a rastlín, ktoré sa vyvážajú.
A hoci sa v záujme ochrany sviňúch dosiahol určitý pokrok, nezákonný rybolov v ich prirodzenom biotope pokračuje, aj napriek oblasti s nulovou toleranciou. V nej sú povolené len výskumné plavidlá. Začiatkom marca tohto roka bolo spozorovaných 8 plavidiel, ktoré nezákonne lovili v chránenej oblasti, zatiaľ, čo 38 plavidiel pravdepodobne nezákonne lovilo v oblasti biotopu sviňúch. Tieto nezákonné aktivity naďalej tlačia tento živočíšny druh k vyhynutiu.
Sviňuchy chce zachrániť aj Leonardo DiCaprio
Už v roku 2017 herec a ekologický aktivista využil svoju popularitu a vyzýval ľudí na sociálnych sieťach, aby podpísali petíciu, v ktorej žiadali vtedajšieho mexického prezidenta Enrique Peña Nieto, aby prijal okamžité opatrenia na ochranu ohrozeného druhu.
Odpoveďou bola obhajoba zo strany mexického prezidenta a vlády o tom, ako vyvíjajú všetko úsilie na zabránenie vyhynutia tohto druhu. Jednou z požiadaviek petície bol aj trvalý zákaz žiabrových sietí používaných pri rybolove, do ktorých sa sviňuchy nelovia priamo, ale sa do nich zachytávajú a tak zomierajú.
Prezident argumentoval dvojročným zákazom žiabrových sietí a 300 hliadkujúcimi námorníkmi, ktorí mali dozerať na nelegálny rybolov. Dnes už vieme, že to neboli opatrenia dostatočné.
Malá, ale stabilná populácia
Sviňucha kalifornská sa v kalifornskom zálive v Mexiku vyskytuje už stovky tisíc rokov. Minimálne 250 tisíc rokov v tomto prostredí sviňuchy prežívali a dokonca aj prospievali. Hoci druh žije v nízkych počtoch, nová analýza ukazuje, že sviňuchy zostávajú geneticky zdravé.
Štúdia totiž zistila málo známok príbuzenského kríženia alebo iných rizík často spojených s malými populáciami. Podľa nej, ani malý počet jedincov svojho druhu nemusí byť odkázaný na vyhynutie. Dlhé obdobie im mohlo poskytnúť čas na vyčistenie škodlivých mutácií, ktoré by inak mohli ohroziť zdravie. „Druh je aj teraz pravdepodobne dokonale schopný prežiť“, hovorí Phil Morin – výskumný genetik z NOAA Fisheries‘ Southwest Fisheries Science Center a hlavný autor štúdie.
„Teraz vidíme, že genetické faktory nie sú pádom tohto zvieraťa. Je veľmi dobrá šanca, že by sa mohol úplne zotaviť, ak sa nám podarí dostať siete z vody“, pokračuje Phil Morin. Vďaka pokročilým genetickým nástrojom a novej počítačovej technológii vieme, že v blízkej budúcnosti sú genetické problémy tým najmenším problémom.
Skúmané živé tkanivo pochádzalo zo samičky sviňuchy, ktorá tragicky zomrela v roku 2017. Jej živé bunky odhalili najkompletnejšiu a najkvalitnejšiu sekvenciu genómu zo všetkých delfínov, sviňúch alebo veľrýb, ktorá bola doteraz vytvorená v spolupráci s projektom Vertebrate Genomes Project. Novšie technológie umožnili podrobnú rekonštrukciu.
Genetické údaje naznačujú, že izolovaný biotop sviňuchy v severnom Kalifornskom zálive obsahoval približne 5 tisíc jedincov počas 250 tisíc rokov. Straty v počte populácie sa v poslednom čase navýšili najmä kvôli nezákonnému lovu. Podľa autorov štúdie, bez tohto faktoru by malá populácia nemusela nevyhnutne znamenať vyhynutie, naopak je dlhodobo schopná prežívať.
Aj v Európe máme sviňuchy
Konkrétne ide o druh sviňuchy obyčajnej (lat. Phocoena phocoena) a tiež sa jej nedarí práve ukážkovo. Explózia plynovodu Nord Stream minulý rok uvoľnila okrem obrovského množstva metánu, ktorý zhoršuje otepľovanie planéty, aj toxické látky z morského dna. To ohrozilo chránené miestne druhy živočíchov. Štúdia uverejnená na portáli Research Square hodnotila prehliadaný priamy vplyv tejto sabotáže na morský ekosystém.
Výbuch potrubia, ktorým vedie plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora, ohrozil ekosystém a najmä druhy ako tresky a sviňuchy. Závery správy sú hlboko znepokojujúce a potvrdzujú ďalšie zhoršenie ekologickej situácie morskej oblasti. Výbuchy rozvírili 250 tisíc ton kontaminovaného morského dna obsahujúceho toxické látky ako TBT, ktoré ničí reprodukčnú schopnosť rýb.
„Máme ďalší klinec v rakve Baltského mora. Správa ukazuje, že došlo k veľkému poškodeniu a do vodného stĺpca sa dostalo mnoho toxických látok,“ povedal generálny tajomník Svetového fondu na ochranu prírody Bo Øksnebjerg. Najsevernejší výbuch sa odohral 40 kilometrov od brehov vo švédskych vodách, kde sa rozmnožujú ohrozené sviňuchy. A keďže populácia sviňuchy je kriticky ohrozená, aj strata jedného jedinca je významným vplyvom na túto populáciu. Zároveň výbuchy mohli nielen zabiť, ale aj poškodiť sluch týchto malých veľrýb, ktoré sa v blízkosti nachádzali.
Vyhynutie sviňuchy by predstavovalo narušenie rovnováhy v populáciách iných morských organizmov. Zánik tohto druhu by predstavoval tiež kultúrnu aj symbolickú stratu a prinajmenšom by znamenal ostrú pripomienku dôsledkov ľudskej činnosti na biodiverzitu planéty.
