Napriek hroziacej váhe dôkazov, ktoré naznačujú, že tento pochmúrny fenomén sa odohráva všade okolo nás, nie každý súhlasí, píše portál ScienceAlert.
„Drasticky zvýšená miera vymierania druhov a klesajúca početnosť mnohých populácií zvierat a rastlín sú dobre zdokumentované, no niektorí popierajú, že tieto javy vedú k hromadnému vymieraniu,“ hovorí biovedec Robert Cowie z University of Hawai‘i v Manoe.
Je to horšie, ako si chceme priznať
„Toto popretie je založené na vysoko neobjektívnom hodnotení krízy, ktorá sa zameriava na cicavce a vtáky a ignoruje bezstavovce, ktoré samozrejme tvoria veľkú väčšinu biodiverzity.“ V novej štúdii sa Cowie a jeho kolegovia výskumníci snažia ukázať pravdu popieračom zameraním pozornosti na úbytok bezstavovcov, ktorým sa v diskusiách o strate biodiverzity dostáva podstatne menej pozornosti ako stavovcom.
Dokonca aj Červený zoznam ohrozených druhov IUCN, pravdepodobne najvýznamnejší záznam o vymieraní druhov na svete, ponúka skreslený pohľad a zameriava sa hlavne na vtáky, cicavce a obojživelníky. „Červený zoznam je silne zaujatý,“ píše Cowie a kolegovia.
„Takmer všetky vtáky a cicavce, ale len malá časť bezstavovcov bola hodnotená podľa kritérií ochrany. Implicitný a niekedy explicitný predpoklad sa často robí tak, že hodnotenia miery vyhynutia cicavcov a vtákov odrážajú mieru vyhynutia celej biodiverzity. Tento predpoklad je akceptovaný nielen medzi médiami, ale aj medzi mnohými vedeckými a ochranárskymi organizáciami zameranými iba na stavovce.“
Zabudlo sa na bezstavovce
Vedci tvrdia, že od roku 1500 vyhynulo približne 1,5 percenta hodnotených druhov cicavcov a vtákov podľa počtu IUCN – čo nie je až tak ďaleko od „pozadia“ miery vymierania, ktoré existuje medzi udalosťami hromadného vymierania. Ak však započítame odhady vyhynutia bezstavovcov, ktoré IUCN nezohľadňuje, situácia vyzerá oveľa horšie.
Na zdôraznenie obrovského rozsahu straty biodiverzity, ktorý v údajoch IUCN chýba, sa výskumníci zamerali na mäkkýše, ktoré tvoria druhý najväčší kmeň bezstavovcov po článkonožcoch, pričom bezstavovce samotné predstavujú veľkú väčšinu známych živočíšnych druhov (až 97 percent).
Na základe „odvážnych“ extrapolácií z niekoľkých predchádzajúcich štúdií skúmajúcich úbytok bezstavovcov výskumníci naznačujú, že 7,5 až 13 percent zo všetkých zhruba 2 miliónov známych rastlinných a živočíšnych druhov na Zemi mohlo vyhynúť od roku 1500 omnoho viac, ako uznáva IUCN.
Hromadné vymieranie je tu, aj keď si to nechceme priznať
„Zahrnutie bezstavovcov bolo kľúčom k potvrdeniu, že sme skutočne svedkami začiatku šiesteho hromadného vymierania v histórii Zeme,“ hovorí Cowie. V závislosti od toho, kam sa pozriete, sa však niektorým druhom v súčasnej kríze darí lepšie ako iným, zdôrazňujú výskumníci.
Napríklad vymieranie morských druhov a vymieranie rastlín ešte nevyzerá tak vážne, ako miera vymierania pozorovaná u mnohých suchozemských zvierat. Napriek tomu konkrétne miery vyhynutia, ktoré doteraz navrhol Červený zoznam IUCN, nie sú podľa vedcov niečím, čo by odhaľovalo úplný obraz straty biodiverzity.
„Ukazujeme tiež, že používanie údajov o vyhynutí z Červeného zoznamu IUCN na určenie súčasnej miery vyhynutia nevyhnutne vedie k dramatickému podhodnoteniu miery, s výnimkou vtákov, cicavcov a možno obojživelníkov,“ varujú vedci.
Všetky druhy sa nedá zachrániť
Na otázku, či možno tieto nebezpečné trendy zastaviť, výskumníci nepoznajú odpoveď. Poznamenávajú však, že popieranie krízy alebo nereagovanie na ňu je zbavením sa našej morálnej zodpovednosti, a vyzývajú vedcov a ochranárov, aby neustále upozorňovali na krízu biodiverzity a aby pokračovali v pestovaní „vrodeného ľudského ocenenia“ biodiverzity.
Poznamenávajú tiež, že pravdepodobne nebudeme schopní zachrániť všetky druhy, ktoré v súčasnosti vyhynú, ale ak budeme konať opatrne a naliehavo, možno sa nám podarí aspoň väčšinu zachovať a zdokumentovať ich pre budúce generácie.
„Oddaní ochranári a ochranárske agentúry robia, čo môžu, a zameriavajú sa hlavne na ohrozené vtáky a cicavce, medzi ktorými môžu byť niektoré druhy zachránené pred vyhynutím, ktoré by inak nastalo,“ vysvetľujú vedci.
