Keď sa do sveta dostala možnosť zavolať si cez rôzne platformy, ktoré poskytujú možnosť videohovoru, pomysleli sme si, že táto vymoženosť bude výhodná nielen pre nás, ale aj pre planétu. Pri určitých aktivitách to je aj pravda, najmä pri cestovaní lietadlom na druhú stranu oceánu, ale v určitých situáciách to pravda byť nemusí. Napríklad, jazda v malom aute s priateľmi do kina môže do ovzdušia vylúčiť menšie množstvo emisií ako pozeranie toho istého filmu doma online, uvádza sa na portáli The Conversation.
Údaje sa získavajú ťažko
Samozrejme, vytváranie týchto odhadov je veľmi komplikované, pretože takéto údaje sa nezískavajú úplne jednoducho. V správe, ktorá bola zverejnená v septembri 2022, Medzinárodná agentúra pre energiu uviedla: „V súčasnosti neexistujú žiadne komplexné údaje o spotrebe energie všetkých prevádzkovateľov dátových centier na celom svete, takže tento odhadovaný rozsah je založený na modeloch zdola nahor.“ Tento fakt môže byť naozaj pozoruhodný vzhľadom na to, že vo svete sa už dokázali presne odhadnúť aj oveľa zložitejšie javy.
Emaily, správy či hovory
Je pravdepodobné, že dnes si už odpovedal na niekoľko emailov, poslal niekoľko správ svojim priateľom či si niečo vyhľadával na internete. Takýmto spôsobom pravdepodobne trávime všetci obrovské množstvo času, pretože moderná doba nám to umožňuje, uľahčuje a vďaka digitálnemu svetu sa môžeme veľmi jednoducho spojiť s kýmkoľvek, poslať email či správu alebo vyhľadať čokoľvek, čo potrebujeme. A nemôžeme sa čudovať, že všetky tieto vymoženosti naplno využívame.
Problémom je, že každá táto na pohľad malá aktivita na internete má následky – uvoľní sa niekoľko gramov oxidu uhličitého v dôsledku energie, ktorá je potrebná na prevádzku našich zariadení či napájanie bezdrôtových sietí, ku ktorým sa pripájame. Čo je energeticky náročnejšie ako naše trávenie času na internete, sú dátové centrá či rozsiahle servery, ktoré sú potrebné na podporu internetu a ukladanie obsahu, ku ktorému máme cez neho prístup, uvádza sa na portáli BBC.
Hoci je energia na jedno vyhľadávanie na internete alebo na poslanie emailu malá, treba si uvedomiť, že internet používa niekoľko miliárd ľudí po celom svete. Podľa niektorých odhadov uhlíková stopa našich zariadení, internetu a systémov, ktoré ich podporujú, predstavuje približne 3,7 percent celosvetových emisií skleníkových plynov. Je to podobné množstvu, ktoré produkuje aj letecký priemysel na celom svete, vysvetľuje Mike Hazas, výskumník z Lancaster University. Samozrejme, je tu predpoklad, že do roku 2025 sa tieto emisie zdvojnásobia.
Veci nie sú také jednoduché, pretože čísla sa môžu líšiť aj v závislosti od toho, kde sa na svete nachádzame. Používatelia internetu môžu mať v niektorých častiach sveta neúmerne veľkú uhlíkovú stopu. Jedna štúdia odhalila, že napríklad pred desiatimi rokmi bol priemerný austrálsky používateľ zodpovedný za ekvivalent 81 kilogramov oxidu uhličitého, ktorý sa vypustil do atmosféry. Uhlíkovú stopu by mohlo znížiť zlepšenie energetickej účinnosti, úspory či využívanie obnoviteľnej energie. Je ale jasné, že najväčšiu uhlíkovú stopu internetu tvoria práve ľudia v rozvinutých krajinách. „Všetko, čo môžeme urobiť pre zníženie emisií uhlíka, je dôležité, bez ohľadu na to, aké malé to je, vrátane toho, ako sa správame na internete,“ hovorí Philippa Gaut, učiteľka zo Survey. Je jednou z ľudí, ktorí sa snažia znížiť svoj vplyv na životné prostredie online a na svojich telefónoch. „Keby každý urobil zmeny, malo by to väčší vplyv.“ To by znamenalo prestať sa vyhovárať na najväčších znečisťovateľov, čakať, kým oni urobia tie zmeny a až potom ich urobím ja. Lebo ako sa hovorí – začať treba od seba.
Ekologické posielanie správ
Možno sa pýtaš, ako môžeš znížiť svoju uhlíkovú stopu, keď si na internete. Jedným zo spôsobov je zmeniť spôsob odosielania správ. „Myslíme si, že stopa za správu môže byť dnes vyššia pre väčšie telefóny, ktoré ľudia používajú,“ hovorí učiteľka.
Na základe starších údajov sa odhadovalo, že emaily dokážu vylúčiť 1,6 kilogramov oxidu uhličitého za jeden deň. Berners-Lee vypočítal, že typický podnikový používateľ vyprodukuje 135 kilogramov z posielania emailov každý rok, čo sa môže rovnať 321 kilomentrov jazdy autom.
Jednoduchým spôsobom, ako stopu o niečo znížiť je vyhnúť sa maličkostiam, ako sú „ďakovné“ emaily. Ak by každý dospelý v Spojenom kráľovstve poslal o jeden „ďakovný“ email menej, mohlo by sa tým ušetriť 16 433 ton uhlíka ročne, čo je podľa energetickej spoločnosti OVO rovné odstráneniu 3 334 naftových áut z ciest. „Hoci uhlíková stopa emailu nie je obrovská, je to skvelá ilustrácia širšieho princípu, že odstránenie odpadu z nášho života je dobré pre naše blaho a dobré pre životné prostredie,“ hovorí Berners-Lee.
Ďalším jednoduchým spôsobom je odhlásenie sa z odberov, ktoré nás nezaujímajú alebo ich už nečítame, pretože na to nemáme čas. Okrem toho, že aj vás to ušetrí zbytočných upozornení, pomôže to aj planéte. „Odhlásila som sa z automaticky generovaných bulletinov, pretože keď som sa dozvedela o uhlíkovej stope, bol som zhrozená,“ hovorí Gaut. „Teraz si dávam pozor, aby som neposielala emaily na nové webové stránky. Prinútilo ma to viac zvážiť vplyv.“
Takisto sa môžeš rozhodnúť aj pre odosielanie textových správ SMS. Je to možno najekologickejšou alternatívou, ako byť s niekým v kontakte. Každá takáto správa vylučuje 0,014 gramov oxidu uhličitého. Samozrejme, všetko vždy závisí aj od toho, čo posielate, či do správy vložíte gify, emoji či obrázky.
Uhlíková stopa jedného minútového hovoru je o niečo vyššia podľa Freitaga. Uskutočnenie videohovoru cez internet zanecháva už oveľa vyššiu stopu. Je dôležité si uvedomiť, že stále tento spôsob nahrádza cestovanie na každé stretnutie, preto videohovor môže byť o niečo výhodnejší pre životné prostredie.
Vyhľadávanie na internete
Surfovanie na internete je ďalšou zložitou oblasťou. Pred desiatimi rokmi malo každé vyhľadávanie podľa údajov, ktoré zverejnila spoločnosť Google, zanechávať stopu 0,2 gramov uhlíka. Dnes používa zmes obnoviteľnej energie a uhlíkovej kompenzácie na zníženie stopy, zatiaľ čo spoločnost Microsoft sľubuje, že sa do roku 2030 stane uhlíkovo neutrálnou. Novšie vyhľadávače sa od začiatku pokúšajú svoju stopu niečím vykompenzovať. Napríklad Ecosia tvrdí, že za každých 45 vyhľadávaní zasadí strom. Tento druh kompenzácie síce môže pomôcť, ale treba myslieť na to, že strom rastie dlhú dobu. Ale, aspoň niečo.
Bez ohľadu na to, aký vyhľadávací nástroj použiješ, vyhľadávanie na internete je udržateľnejšie, ako listovanie v knihe. To znamená, že čítanie správ online je šetrnejšie k životnému prostrediu. Ak ale obľubuješ predsa len vôňu papiera, útechou môže pre teba byť, že 2 300 kníh má rovnakú stopu ako let z Londýna do Hong Kongu, takže sa nemusíš cítiť previnilo vziať do ruky knihu a začítať sa.
Buďme zodpovednejší
Samozrejme, každá činnosť v podstate môže vplývať na životné prostredie. Surfovanie na internete minimálne neznečisťuje vzduch ako pyrotechnika na Nový rok. Stále síce prispieva k vylučovaniu oxidu uhličitého, ktorý prispieva ku globálnemu otepľovaniu a tým aj k nepredvídateľným zmenám počasiam či nevídaným teplotám. Už len fakt, že je zima a teploty sú ako na jeseň je jasným znakom, že globálne otepľovanie je hrozba a mali by sme prijať isté opatrenia, aby sme ho aspoň o niečo spomalili.
