Autori štúdie zaznamenali varovné signály značiace zrútenie oceánskeho prúdenia, ktoré unáša teplú vodu z trópov pozdĺž východného pobrežia severoamerického kontinentu. Golfský prúd sa cestou postupne ochladzuje, v oblasti Grónska klesá ku dnu a chladnú vodu unáša južným smerom do Atlantického oceánu. Keby sa prúd zrútil, podľa týchto vedcov by asi existoval aj naďalej, ale bol by slabší a pomalší.
Katastrofické následky
Z analýzy vyplynulo, že prúdy z takzvanej Atlantickej južnej cirkulácie (Amoco) za posledné storočie takmer kompletne stratili svoju stabilitu. Skoršia štúdia publikovaná v odbornom magazíne Nature Geoscience ukázala, že prúdy spomalili vinou globálneho otepľovania na najnižšiu rýchlosť za posledné tisícročie. Podľa nového výskumu ich toto spomalenie doviedlo na pokraj kolapsu.
Zrútenie by malo katastrofické následky po celom svete. Ohrozilo by dažďové zrážky, na ktorých závisia miliardy ľudí v Afrike, Indii a Latinskej Amerike. Zdvihlo by hladinu oceánov obmývajúcich pobrežie Severnej Ameriky a v Európe by ochladilo počasie a prispelo k častejším a výdatnejším búrkam.
Zložitosť systému oceánskeho prúdenia neumožňuje predpovedať, kedy by ku kolapsu mohlo dôjsť. Môže nastať v ráde stáročí, ale aj počas nasledujúcich dvoch až piatich dekád.
K spomaľovaniu morských prúdov prispievajú uhlíkové emisie, nie je však jasné, aké množstvo by spôsobilo zrútenie. Preto je dôležité ich vyprodukovať čo najmenej, uviedol hlavný autor štúdie Niklas Boers z Postupimského inštitútu pre výskum dopadov klímy.
Bod zvratu
Boers a jeho kolegovia analyzovali osem nezávisle nameraných dátových sád, ktoré sledovali teplotu a slanosť oceánov v posledných 150 rokoch. Z ich výskumu vyplynulo, že globálne otepľovanie prúdenie nielen spomaľuje, ale zásadne narušuje aj jeho stabilitu.
Podľa Davida Thornalleyho z londýnskej univerzity UCL, ktorý sa na štúdii nepodieľal, sú jej závery síce znepokojujúce, ale vedci zároveň netušia, či ku kolapsu vôbec dôjde a prípadne kedy.
Kolaps by bol jedným z takzvaných bodov zvratu - rýchlych, obrovských a nevratných klimatických zmien - ktorých prekročenie môže viesť k veľkým zmenám celého systému.
Boers a jeho kolegovia v máji varovali, že významná časť grónskeho ľadového príkrovu je vážne ohrozená a môže spôsobiť vzostup hladiny oceánov po celom svete. Ďalšie štúdie ukázali, že amazonský prales teraz vypúšťa viac emisií než absorbuje. Požiare, ktoré sa v lete 2020 prehnali Sibírou, zase spôsobili uvoľnenie znepokojujúceho množstvo metánu do atmosféry.
Iná analýza z roku 2019 tvrdí, že svet už možno prekročil dostatočné množstvo bodov zvratu na to, aby bola ohrozená existencia ľudstva. Očakáva sa, že Medzivládny panel pre klimatické zmeny v pondelkovej správe vyhlási zhoršujúci sa stav klimatickej krízy.
