Žraloky sú mimoriadne pozoruhodné stvorenia. Na planéte Zem sú už od čias dinosaurov a prežívajú s nami dodnes. Aj keď im pomaly hrozí vyhynutie, spôsobené ľudskou činnosťou a klimatickými zmenami, stále nejde o najhoršiu udalosť, ktorá sa týmto tvorom stala.
Nová vedecká štúdia totiž odhaľuje, že žraloky si zničujúcim evolučným zúžením, ktoré ich druh okresali až o závratných 90 percent. Elizabeth Sibert, autorka štúdie uverejnenej v prestížnom magazíne Science hovorí, že žraloky existujú na Zemi už 400 miliónov rokov.
„Dokázali zvládnuť takmer všetky zásadné vyhynutia. Prežili Perm (posledný geologický útvar prvohôr, pozn.), dopady asteroidov, globálne ochladenie i otepľovanie. Napriek tomu udalosť, o ktorej sme nevedeli, vyhubila 90 percent z nich“, hovorí.
Sibert prvýkrát objavila dôkazy o tomto kataklyzmatickom odumieraní pri študovaní ichtyolitov, drobných fosílií rybích šupín a zubov, na univerzite v Harvarde. Pomocou stopových fosílií z hlbokomorského jadra sedimentu z južného Tichého oceánu dokázala zrekonštruovať záznam množstva rýb a žralokov za posledných 80 miliónov rokov.
Sedimenty obsahovali približne rovnaký počet šupín od rýb aj žralokov, až kým pred 66 miliónmi rokov na Zem nenarazil asteroid, ktorý zahubil dinosaury. Táto udalosť znížila pomer rýb a žralokov na 5 ku 1, čo bolo relatívne stabilné číslo.
Teda až do momentu, kým sa na začiatku miocénu (spodné oddelenie neogénu, ktoré sa začalo pred 23,03 mil. rokov a skončilo pred 5,33 mil. rokov, pozn). stopy žralokov náhle desaťnásobne neznížili.
Vedci zároveň zistili, že žraloky boli nielen zdecimované samotným počtom, ale že tiež zaznamenali 70-percentný pokles biodiverzity druhov žralokov. „Narušilo to 45 miliónov rokov stability a stalo sa to mihnutím geologického oka,“ hovorí vedkyňa.
„Nevieme celkom rýchlo, ako sa to stalo, bolo to ale rýchlejšie ako 100-tisíc rokov. Mohol to byť deň, mohlo to byť tisíc rokov alebo to mohlo byť 100-tisíc rokov,“ dodáva.
Tajomstvo náhleho úbytku žralokov sa len prehlbuje nedostatkom zjavných vysvetlení jeho potenciálnej príčiny. Z tohto obdobia nie sú známe žiadne väčšie klimatické zmeny.
V sedimentárnom zázname je zjavná medzera, ktorá zakrýva ďalšie potenciálne zdroje narušenia životného prostredia, ktoré by mohli zdecimovať žraloky. Vo výsledku to tak znamená, že štúdia prináša zásadné zistenie, chýba však vysvetlenie.
Faktom ale zostáva, že žralokov je zásadne menej a nikto nepozná odpoveď na to, prečo. Isté však je, že za postupným vyhynutím žralokov v súčasnosti môže človek.
