Viac ako 72 percent globálnych emisií pochádza z produkcie energie.
To zahŕňa napríklad fungovanie áut či televízií. Zvyšné percentá oxidu uhličitého pochádzajú z poľnohospodárstva, využívania pôdy, odpadového hospodárstva, stavebného a chemického priemyslu. Pre TASR to uviedla klimatologička Slovenského hydrometeorologického ústavu Kristína Szabóová.
Zmena klímy
Slovensko pociťuje zmenu klímy a Szabóová v tejto súvislosti poukazuje na vlny horúčav, sucho, prívalové dažde, povodne, splývanie ročných období, intenzívne búrky, lesné požiare, zhoršenie kvality ovzdušia aj zdravotného stavu ľudí.
„Klíma zeme sa mení v každej dobe. S tým by sme nemuseli mať žiadny problém, ale ako rýchlo to prebieha, to už nie je zanedbateľné. Dôraz musíme klásť na spôsob a čas, ako a akou rýchlosťou sa mení," konštatuje klimatologička. Upozorňuje, že emisie skleníkových plynov vyprodukované ľudskou činnosťou stále rastú.
Klimatickú krízu prirovnala Szabóová k hre domino. Všetko so všetkým súvisí a ak sa niekde vyskytne chyba, bude to ďalej vplývať na ďalšie faktory, vysvetlila.
„Podľa mňa sme prekročili hranice na vyhlásenie núdzového stavu na Slovensku, čo sa týka klimatickej krízy. Máme pred sebou najväčšiu výzvu pre ľudstvo v 21. storočí," poznamenala.
Jednou z príčin klimatickej zmeny je podľa klimatologičky „nekonečná chamtivosť ľudí, ktorým nikdy nič nestačí".
