Aj keď u nás na Slovensku sú vianočné sviatky spojené s Ježiškom, pre značnú časť sveta je však ich neodmysliteľnou súčasťou Santa Claus. Ten darčeky roznáša na saniach, ktoré ťahajú lietajúce soby - Dasher, Dancer, Prancer, Comet, Cupid, Donner, Vixen a Blitzen. Klasickú osmičku dopĺňa Rudolf so žiarivo červeným nosom.
Dôsledky väčšiny medzikontinentálnych letov však nie sú také veselé, pripomína portál The Conversation. Mike Jeffries,
docent v odbore ekológia na Northumbria University v Newcastli, sa pozrel na to, či je tento spôsob prepravy po svete ekologický a akú uhlíkovú stopu Santa zanecháva.
Letecká preprava škodí planéte
Letecká doprava je významným prispievateľom ku klimatickým zmenám. Predpokladá sa, že jedna letenka na spiatočný let z Londýna do San Francisca vyprodukuje dostatok uhlíka na roztopenie piatich štvorcových metrov arktického morského ľadu.
„Aby sme zodpovedali otázku, či sú soby ekologickou formou prepravy, musíme pochopiť, ako soby trávia zvyšok roka,” hovorí Jeffries. Problém pre Santu je, že soby sú prežúvavce. Jedia rastliny, ktoré kvasia a v ich črevách produkujú metán. Kým sú soby uzemnené, okusujú malé kríky a práve toto pasenie má významný vplyv na uhlíkový rozpočet.
Nedávna nórsko-fínska vedecká štúdia porovnávala pôdne huby v oblastiach, ktoré sú celoročne spásané sobmi, s miestami, kde sa soby pasú iba počas zimy (samozrejme s výnimkou Štedrého večera, kedy majú kopu práce). Zimné pastvy umožnili, aby sa po tundre rozšírili brezové lesy. Ale miesta s celoročným okusovaním sobmi mali viac vresoviskovej vegetácie.
Pasenie sobov ovplyvňuje krajinu
Úrodné pôdy vytvorené brezou a druhmi húb, ktoré žijú v pôde pod stromami, uvoľnili viac uhlíka. Ale špecializovanejšie huby vo vresoviskovej pôde pracujú pomalšie, čo zase umožňuje vytvárať zásoby uhlíka. Soby sa zaslúžili o zadržiavanie brezových lesov, ktorých šírenie uvoľňuje uhlík z pôdy.
Pasenie sobov kontroluje, či sa miestna tundra stane viac zalesnenou a stratí uhlík, alebo zostane pokrytá trpasličími kríkmi, ktoré bezpečnejšie zachytia uhlík v pôde. To by určite viac než len vykompenzovalo ich „metánové grganie”, čím by boli soby uhlíkovo negatívne.
Mimochodom, brezové lesy sú práve tým miestom, kde je možné nájsť muchotrávku červenú. O soboch, ktorí jedia hubu, sa uvádza, že pobehujú v kruhoch, vydávajú zvláštne zvuky a trhajú sa. Niektorí pastieri sobov dokonca údajne pijú ich moč. Táto varená zmes si zachováva halucinogénne účinky húb, pričom stráca smrteľnú toxicitu.
Odpoveďou je trus
Čo sa dostane na jeden koniec sobov, môže stále spôsobiť problémy s uhlíkovou stopou, keď to vyjde na ich druhom konci. Druhá štúdia z roku 2021 v severovýchodnom Fínsku ukázala, že výkaly sobov môžu výrazne zvýšiť produkciu metánu v rašeliniskách.
Baktérie produkujúce metán v truse zahŕňajú druhy, ktoré sa zvyčajne nenachádzajú v rašeliniskách, takže soby v podstate naočkujú pôdu rašelinísk dodatočnou silou produkujúcou metán. To by mohlo vysvetliť zvýšenú produkciu metánu z arktickej pôdy, kde sa tieto zvieratá pasú.
To je zároveň aj odpoveď na otázku, či je Santov sobí záprah ekologický. Ak sa na to pozeráme z hľadiska jedného Štedrého dňa, určite je to lepšia voľba ako lietadlo. Z celoročného hľadiska to však nie je žiadna sláva. Otázkou je, ktorým deťom to bude vadiť, keď práve od nich záleží to, či si pod stromčekom nájdu darčeky.
