💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Padni na zem, zakry si hlavu a nikdy sa nepozeraj do záblesku.
- Do desiatok minút sa objaví rádioaktívny spad, rýchlosť rozhoduje.
- Ukry sa v podzemí alebo v betónovej budove a zostaň tam aspoň tri dni.
- Ak musíš von, zakry celé telo a po návrate sa dekontaminuj.
Svet dnes pôsobí, akoby stál na hrane. Jeden konflikt navyše, jeden chybný rozkaz a slovo „Armagedon“ už nebude metafora, ale správa v notifikácii. Kým väčšina z nás sa pred týmto pocitom úzkosti snaží utiecť do seriálov a videí s mačkami, existuje komunita ľudí, ktorí sa na koniec sveta poctivo pripravujú, píše portál Unilad.
Takzvaní prepperi si stavajú bunkre, hromadia zásoby a trénujú scenáre, ktoré by väčšina z nás radšej nikdy nemusela riešiť. A práve jeden z nich, Derrick vystupujúci na TikToku pod menom prepperpress, sa rozhodol zdieľať päť základných krokov, ktoré môžu rozhodnúť o tom, či človek jadrový výbuch prežije.
Derrick upozorňuje, že jeho rady sa týkajú moderných jadrových zbraní s výkonom približne tristo až osemsto kiloton, teda štandardu dnešných medzikontinentálnych balistických rakiet.
Padni a kry sa
Ak raketa dopadne, nebudeš mať hodiny na prípravu. Možno ani minúty. „Padni na zem, tvárou dole, nohami smerom k výbuchu, zakry si hlavu,“ vysvetľuje Derrick.
„Maj otvorené ústa, aby ti tlaková vlna nepoškodila pľúca. A hlavne sa nepozeraj do záblesku.“ Svetlo z výbuchu môže spôsobiť dočasnú alebo trvalú slepotu. Tlaková vlna dokáže rozdrviť pľúca aj vnútorné orgány. V tejto fáze ide doslova o sekundy.
Prežiť tlakovú vlnu
Ak nie si v bezprostrednej blízkosti epicentra, stále nemáš vyhrané. Derrick hovorí, že do vzdialenosti približne jeden a pol kilometra je šanca na okamžité prežitie minimálna. Vo väčšej vzdialenosti sa síce dá prežiť, no okolie sa zmení na chaos: padajúce budovy, rozbité sklo premenené na smrteľné projektily, požiare.
„Musíš konať rýchlo, aby si sa vyhol žiareniu,“ vysvetľuje. „Vo vzdialenosti okolo šestnásť kilometrov si stále v ohrození rádioaktívnym spadom. Máš zhruba desať až tridsať minút, kým začne padať na zem ako toxický prach.“
Dostaň sa dovnútra. Okamžite.
Možno sa ti bude zdať, že vonku je všetko v poriadku. Ale realita je iná: každou sekundou do seba nasávaš dávku žiarenia. „Choď dnu čo najrýchlejšie, ideálne do pivnice, metra alebo protiradiačného krytu,“ radí Derrick.
„Ak to nie je možné, nájdi tehlovú alebo betónovú budovu a presuň sa do jej stredu. Drž sa ďalej od okien a dverí.“ Vzduch vonku sa po výbuchu mení na nepriateľa. Každý nádych znamená ďalšiu dávku kontaminácie.
Zostaň ukrytý niekoľko dní
Ak si prežil prvé minúty a našiel úkryt, stále nie si v bezpečí. Práve prvých dvadsaťštyri hodín je najkritickejších. „Ak si sa dostal až sem, je čas zostať na mieste. Ideálne sedemdesiatdva hodín,“ hovorí Derrick.
„Nehraj sa na hrdinu. Vyjdeš von a zomrieš. Utesni okná, dvere, obmedz prúdenie vzduchu zvonku. Nechceš, aby sa rádioaktívny spad dostal dovnútra.“ Dodáva, že ideálne je mať rádio, aby si mohol počúvať pokyny úradov. Ak nejaké ešte existujú. „Dúfam, že vláda bude stále fungovať. A že neprídu ďalšie rakety.“
Keď musíš ísť von
V ideálnom svete by si zostal ukrytý celé dni. Realita však môže byť krutejšia. Požiar, zrútený úkryt, zranení ľudia. „Dúfam, že von nebudeš musieť ísť,“ priznáva Derrick.
„Ale ak je tvoj úkryt v plameňoch a nemáš na výber, zakry si ústa maskou alebo látkou, nasaď si okuliare, rukavice a zakry všetku odhalenú kožu.“ Odporúča pohybovať sa kolmo na smer vetra, aby si minimalizoval kontakt s rádioaktívnym prachom.
„Keď sa vrátiš do úkrytu, musíš sa dekontaminovať. Vyzleč si oblečenie, vlož ho do vreca a vyhoď von. Potom sa osprchuj, ale nepoužívaj kondicionér, ten viaže častice na vlasy.“
Na záver Derrick dúfa, že úkryt, v ktorom skončíš, bude mať jedlo, vodu a ľudí, ktorí neprepadnú panike. Pretože v apokalypse nie je najväčším nepriateľom len radiácia. Ale aj chaos.