1/11Bizarné merné jednotkyBrainee x Canva
2/11Altuve - Altuve bola po istý čas veľmi populárna merná jednotka v baseballe. Meria vzdialenosť stredového hracieho poľa od domácej méty. Odkiaľ sa však vzala?
Je to jednotka odvodená od José Altuveho, prvého metára z tímu Houston Astros. Hráča, ktorý do výšky veľmi nenarástol. Meria len päť stôp a päť palcov, respektíve 165 centimetrov. A počas home-runov je vraj naňho komický pohľad. Fanúšikovia baseballu začali prepočítavať vzdialenosti herného poľa na jednotky altuve, poťažmo porovnávať ostatných hráčov z tímov altuve-indexom.Unsplash/Chris Chow
3/11Newyorská sekunda - Podľa niekoľkých zdrojov je uvádzaná ako najkratšia možná časová jednotka v celom multi-vesmíre. Definovaná je ako časový úsek medzi rozsvietením zeleného signálu na dopravnom semafore a momentom, kedy za vami začne nespokojne húkať taxík, pretože ste ešte nezošliapli pedál a nejdete.
Všeobecne je to výraz používaný v kontexte netrpezlivosti obyvateľov New Yorku a hromadnosti tamojších vodičov.
Iste, existujú aj regionálne variácie. Na Slovensku by sa napríklad ujala časová veličina, odvodená od rýchlosti dostavby diaľnic. Užívať by sa mohla napríklad v paleontológii, ako údaj o veku hornín a fosílnych záznamov.Unsplash/Bing HAO
4/11Škála podľa Rictusa - Podobne ako udáva Richterova škála intenzitu zemetrasenia, v odľahčenom duchu škála podľa Rictusa popisuje, aký veľký otras spôsobila nejaká udalosť v médiách.
Prvý stupeň značí menšie články v regionálnych novinách, dvojka si už osobuje popredné miesto v regionálnom spravodajstve. Trojka zahŕňa správy v celonárodných médiách, drásavé či záberové fotky a dosť možno návštevu nejakého domáceho politika, ktorý sa k situácii v mieste pred svojimi voličmi vyjadrí.
Pri udalosti štvrtého stupňa asistujú celé spravodajské štáby. A päťka? Tá bude vládnuť obálkam magazínov, písať a hovoriť sa o nej bude týždne a veľmi pravdepodobne o nej niekto napíše jednu alebo viac kníh.
Škála podľa Rictusa pritom nemusí nutne popisovať katastrofu alebo negatívnu udalosť.Unsplash/camilo jimenez
5/11Warhol a wheaton - Odvodené jednotky, ktoré môžu byť využité na hodnotenie popularity alebo rozruchu spôsobeného celebritami.
Staršia jednotka, warhol, sa odvíja od Andyho Warhola. A definovaná je pomyselnými pätnástimi minútami slávy. Situáciou, keď sa počin nejakého človeka stane svetovo preslávený. Je to pomerne nízka jednotka, preto ju treba násobiť predponami. Hodnota 1 kilowarholu je tak 15-tisíc minút slávy, jeden megawarhol potom zodpovedá 28,5 rokom slávy.
Novšia jednotka wheaton, odvodená od herca Willa Wheatona, hviezdy zo seriálu Star Trek, je prepočtom hodnotiacim počet sledujúcich na sieti X. Will Wheaton má pol milióna sledujúcich, takže jeden wheaton zodpovedá 500 tisíc sledujúcich, odberateľov či followerov.
Elon Musk má na sieti X celkom 158 miliónov sledujúcich, jeho profil tak dosahuje 316 wheatonov.Wikipedia/Jack Mitchell
6/11Pirát-ninja - Prepočítavať plánovanú spotrebu energie pre vozidlá, ktoré by brázdili povrch planéty Mars, nie je žiadny med. Svoje o tom vedia inžinieri z laboratórií NASA, ktorí dávali dohromady práve jedno také, Curiosity.
Zádrhel je v tom, že dni sú na Marse o niečo dlhšie. Presnejšie povedané, o tri percentá. Ak by sa s tým v prepočtoch neoperovalo, vznikala by postupne narastajúca chyba. Pozemské jednotky spotreby energie, kilowatthodiny, teda museli byť prepočítavané na sol, dĺžku marťanského dňa. A nejako odlíšené od klasických pozemských kilowatthodín. Oficiálny muster na to však nebol.
Preto interný postup inžinierov z NASA zahŕňa prepočet a označenie jednotiek ako milipirát-ninja. Je to jedna kilowatthodina za marťanský deň alebo sol.NASA/JPL-Caltech/MSSS
7/11Attoparsek - Parsek je značkou vzdialenosti, o ktorú bežne nezavadíte. Používa sa prevažne v astronómii, na meranie medzihviezdnych vzdialeností. Jeden parsek meria približne 3,26 svetelných rokov, teda niečo okolo 3.0686 × 1016 metrov.
Avšak predpona atto, používaná naopak pre mierky veľmi nepatrné, dáva miere nevšedný rozmer. Atto totiž značí 10-18, niečo o osemnásť rádov zmenšeného. Takže koľko vlastne meria jeden attoparsek? Z až nepredstaviteľne vysokých vesmírnych čísel nás nemenej nepredstaviteľne zmenšujúca predpona dostáva k tomu, že jeden attoparsek meria dočista predstaviteľných a ľudských 3,086 centimetra.
Attoparsek vznikol ako interný vtip fyzikov a prenikol do žargónu všade, kde si robia zábavu z nadužívania nejakých nepredstaviteľne vysokých alebo smiešne nízkych čísel.Wikipedia
8/11Sagan - Astronomických počtov sa ešte pridržíme. Môže za to Carl Sagan, americký spisovateľ, ktorý svojim dielom i bádaním približoval ťažko stráviteľné témy astrofyziky a astronómie bežným smrteľníkom.
Vzhľadom na tému, ktorú si vyvolil, sa pritom často neubránil veľkým číslam. Hviezdy sú miliardy a miliardy kilometrov ďaleko, galaxie sa utvárali miliardy a miliardy rokov. A najrôznejších telies sú vo vesmíre aj miliardy a miliardy. Toto často opakované spojenie, miliardy a miliardy, sa pre popularizátora vesmírnej vedy stalo symptomatické.
A tak vznikla aj humorná jednotka, udávajúca všeobecne veľké množstvo čohokoľvek. Jeden Sagan, to sú miliardy a miliardy niečoho. Čisto technicky teda najmenej štyri miliardy.NASA
9/11Friedman - Friedman je časomernou jednotkou. Udáva dobu približne šiestich mesiacov. Veľmi špecifické je však každé počítanie vo friedmanoch v tom, že sú vztiahnuté iba a výhradne k budúcnosti. Ak chcete vyjadriť, že k niečomu dôjde o rok a pol, treba počkať tri friedmany. A potom sa uvidí.
Za týmto úsmevným neologizmom stojí kritika, ktorá sa znášala na hlavu stĺpkára denníka The New York Times Thomasa Friedmana. Špecializuje sa na problematiku Stredného východu, patril k hojne citovaným v období vojny v Iraku.
V rôzny čas na položené otázky, kedy sa tam situácia stabilizuje, kedy sa dosiahne víťazstvo alebo kedy môže Irak očakávať prvé demokratické voľby, Friedman postupne odpovedal, že v horizonte šiestich mesiacov sa bude vedieť viac. Takže jeden friedman je šesť mesiacov kdesi v budúcnosti.Michael Wuertenberg, Wikipedia/World Economic Forum - Flickr
10/11BED - Jednotky BED, teda Banana Equivalent Dose, ekvivalentná dávka banánu, boli využité pri vysvetľovaní vplyvu množstva rádioaktívneho ožiarenia.
Banány sú, ako prakticky všetko okolo nás, rádioaktívne. Obsahujú totiž rádioizotopy draslíka (40K). Je to problém? Nie je. V hre sú totiž dva podstatné faktory. Jednak fyzická povaha rádioaktivity, typ emitovaného žiarenia, polčas rozpadu. A za druhé potom to, ako rádioaktivita cestuje ľudským telom a či ju nejaké tkanivá absorbujú. Konzumácia jedného banánu z hľadiska rádioaktivity skutočne komplikácie nepredstavuje.
Jednotky BED sa používajú na prepočet zanedbateľných a zdraviu úplne neškodných koncentrácií žiarenia.Pixabay
11/11Ihrisko, bazén, fabia - Snaha priblížiť nejako ľuďom dĺžkové miery alebo kubické parametre už dlho zápolia s nedostatkom fantázie. Stereotypom zaváňa neustále omieľané prepočty na dĺžku za sebou zoradených ihrísk.
Pochopiteľne, že toto prirovnanie pokrivkáva presnosťou. Okrem faktu, že futbalové ihrisko má byť obdĺžnikového tvaru, je uňho vlastne pevne dané len málo. Merať totiž môže 90 aj 120 metrov. Podobný zaužívaný športový prímer sa rozhodol tú istú chybu neopakovať, a preto prepočítava objem kvapaliny na presne definované olympijské bazény. Realisticky ale nepôsobí.
Česi sa našťastie nenechali zahanbiť a prispeli svetu vlastnou, oveľa presnejšie definovanou jednotkou. Fabiou, odvodenú priamo z katalógu automobilky Škoda. Vďaka tomuto inovatívnemu prístupu vieme, že jedno lietadlo Boeing 747-400 váži toľko, ako 165 fabií, alebo že obvod Slnka činí 343 872 745 fabií.Netcarshow