Svet má oveľa vážnejšie problémy, ale to ešte nie je dôvod na to, aby sme nehovorili o bizarných veciach, ktoré so sebou život prináša. Jednou z nich je určite aj takzvaný fenomén Mariko Aoki.
Bizarný fenomén
Jav dostal meno po žene z Tokia, ktorá vo februári 1985 poslala list do jedného japonského časopisu, píše web IFLScience. V liste žena opisovala, že zakaždým keď vojde do kníhkupectva, treba jej ísť na veľkú potrebu. Po zverejnení tohto listu sa prekvapivo začalo ozývať množstvo ľudí, ktorí tvrdili, že v kníhkupectvách zažívajú niečo podobné.
Ľudia to popisovali ako „zdrvujúce, náhle a neznesiteľné“ nutkanie na stolicu, ktoré pociťujú len v kníhkupectvách. Niektorí tvrdili, že pritom mali aj ďalšie príznaky, ako je bolesť v črevách či „pocit dvíhania“ v rektálnom priechode. Časť ľudí dokonca uviedla, že je to pre nich také utrpenie, že musia prosiť ostatných, aby za nich chodili nakupovať knihy.
Takto sa teda zrodil zvláštny fenomén. Samotná Mariko Aoki v liste napísala, že „si nie je istá, prečo to tak je“. A nie je veru sama. Jav skúmala aj veda, v popkultúre sa dokonca stal fenoménom, o ktorom sa hovorilo v amerických televíznych reláciách či seriáloch, bolo o ňom napísaných množstvo článkov, no dodnes nie je jasné, či tento fenomén naozaj existuje.
Teórie
Jestvuje však viacero teórií, ktoré sa ho pokúšajú vysvetliť. Podľa News Lagoon je jednou hypotézou, že atrament alebo papier používaný pri výrobe niektorých kníh, môže u niektorých ľudí vyvolávať nutkanie na defekáciu.
Iná teória zase hovorí o tom, že máme spoločenský zvyk čítať na záchode a práve tento faktor, môže podmieniť v našom tele nutkanie na stolicu, kedykoľvek, keď otvoríme knihu.
Taktiež sa hovorilo o tom, že všetko to ohýbanie a drepovanie pri skenovaní políc v knižnici, aby sme si mohli prečítať zopár stránok zaujímavej knihy, môže pohnúť našimi črevami.
Ďalšia, pomerne zvláštna teória tvrdí, že sme podvedome zahltení všetkými informáciami, s ktorými sa stretávame v kníhkupectve, a nutkanie vyprázdniť naše črevá je psychosomatickým pokusom uniknúť všetkým týmto údajom.
Tak či onak, dôkazy stále nie sú dostatočné. Výskumy v Japonsku boli totiž robené na malej vzorke ľudí, preto sa nedajú považovať za úplne relevantné.
