„Je to látka, ktorú dôverne pozná aj naše telo. Kyselina mliečna sa nám pri väčšej námahe bežne vyplavuje zo svalov, čím bráni ich preťaženiu. Telo ju dokáže ľahko rozložiť a rovnako tak aj príroda. Po použití môžete takéto rúško pokojne hodiť na kompost,“ uviedol vedúci katedry materiálov z Fakulty strojné TUL Petr Louda.
Podľa Loudu sa polypropylén, ktorý je hlavným materiálom väčšiny bežne vyrábaných chirurgických rúšok alebo respirátorov, rozkladá v prírode desiatky až stovky rokov. S kyselinou mliečnou je to rýchlejšie, no záleží to od prostredia.
V tejto súvislosti je podľa jeho slov dôležité množstvo slnečného žiarenia, vlhkosť i pôsobenie organizmov. „Rúško z kyseliny mliečnej pohodené do tieňa pod kameň v lese sa tiež bude rozkladať veľmi dlho,“ dodal Louda.
Libereckí vedci sa pri výrobe rúšok a respirátorov pomocou kyseliny mliečnej inšpirovali z oblasti medicíny, kde sa materiály na báze biodegradácie bežne používajú napríklad pri výrobe chirurgických nití.
Aj gumičky môžu byť eko
Kyselinu polymliečnu, ktorá je z chemického hľadiska dlhším reťazcom kyseliny mliečnej, spracovávajú libereckí odborníci elektrostatickým zvlákňováním na východiskový materiál - nanotextíliu.
„Nanomateriál teraz vrstvíme na seba tak, aby rúška účinne filtrovali vzduch a aby sa v nich zároveň dalo pohodlne dýchať,“ uviedol Jiří Chvojka z fakulty textilnej TUL. Z kyseliny polymliečnej je tiež možné vyrábať aj gumičky k rúškam, čím sa redukuje ďalšie použitie plastu.
Libereckí vedci z TUL pracovali na vývoji tohto ľahko rozložiteľného materiálu zhruba rok. V budúcnosti by mohli materiály, ktoré sa dokážu biologicky rozložiť, používať aj pri výrobe iných predmetov bežnej spotreby.
Je tu jeden zásadný problém
Z kyseliny mliečnej sa dajú napríklad ľahko vyrobiť aj nápojové fľaše ako alternatíva k PET fľašiam, ktoré sú ďalším globálnym zdrojom odpadu. Problémom je ale cena. Výroba rúška či fľaše z kyseliny mliečnej totiž momentálne stojí zhruba dvakrát toľko, ako rúško z polypropylénu či PET fľaša.
„Cena je otázkou trhu. Pokiaľ bude po biologicky rozložiteľných materiáloch väčší dopyt, budú sa aj viac vyrábať, a tým klesne ich cena,“ doplnil Chvojka.
