Sára Ferková študovala organickú chémiu vo Francúzsku a dnes je na doktorandskom štúdiu v Kanade, kde pracuje na vývoji lieku na koronavírus. Vie si predstaviť život na Slovensku?
Fascinuje ju biológia a chémia a ich neprebádané mechanizmy. Keď sa Sáre v rámci doktorandského štúdia naskytla možnosť pracovať na vývoji lieku na koronavírus pre inštitút farmakológie Sherbrooke (IPS) v Kanade, neváhala.
Do Kanady si pricestovala počas pandémie, ako tam mali ošetrený príchod ľudí z cudziny?
Prišla som v decembri minulého roka. Mali veľmi jednoznačné a prísne pokyny, ale všetko bolo na mne. Musela som mať nainštalovanú mobilnú aplikáciu, kde som každý deň poskytla vláde informácie o mojom zdravotnom stave. Pred príchodom na letisko som vyplnila formulár, kde som uviedla, kto po mňa príde na letisko, ako sa dostavím na miesto karantény, kde si zabezpečím potraviny či hygienické potreby počas karantény. Bolo potrebné poskytnúť aj časový predpoklad, ako dlho trvá transport z letiska na miesto karantény. Kontakt som mohla mať len s osobou, ktorá ma niesla na miesto pobytu. Povinná karanténa bola 21 dní. Za porušenie karantény hrozí 6 mesiacov odňatia slobody alebo 750 000 dolárovej pokuty.
Od kedy som prišla, máme večer zákaz vychádzania. V prípade porušenia nariadení, polícia nám môže dať pokutu až do výšky 6000 kanadských dolárov. Nepoznám osobu, ktorá by riskovala tak vysokú pokutu, rešpektuje to tu každý do minúty.
Kde a na čom pracuješ?
Pracujem v laboratóriách profesora Erica Marsaulta, Philippa Sarreta a Michela Grandboisa. Žiaľ, dva dni po tom ako som sem prišla, Marsault umrel. Špecializoval na syntézu makrocyklov a peptidov. Jeho víziou bolo vytvoriť makrocycly, ktoré by mohli zabrániť tomu, aby sa na membránový proteín bunky v ľudskom tele naviazal vírus, ktorý má na sebe proteíny, ktoré sa volajú spiky (výbežok koronavírusu nachádzajúci sa na jeho obale, aj vďaka ktorému dokáže vstupovať do ľudských buniek).
Čo sú to makrocykly?
Makrocykly sú často popisované ako molekuly obsahujúce dvanásť alebo viac atómov vytvárajúci kruh. Kvôli tomu, že majú iné vlastnosti ako malé molekuly (väčšia molekulárna hmotnosť, lepšia penetrácia do buniek či lepšia proteolytická rezistencia), predstavujú atraktívny východiskový bod pre budúci liek. Ja sa špecializujem na to, že z aminokyselín vytváram makrocykly. Moja práca pozostáva z troch častí. Molekulárne modelovanie na počítači, druhou časťou je chemická syntéza, pri ktorej musím nájsť správne podmienky, aby reakcia fungovala. Tretia časť môjho projektu je vytváranie pseudovírusu. Testujem, či moje molekuly zabránia preniknutiu pseudovírusu do ľudských buniek.
Liek na chrípku nemáme ani po desiatkach rokoch. Je na respiračné ochorenie akým je aj koronavírus náročnejšie vynájsť liek?
Nehovorila by som len o respiračných ochoreniach. Je mnoho chorôb, na ktoré sa snažíme nájsť liek. Trvá to minimálne od štyroch do tridsiatich a viac rokov. Sú vedci, ktorí pracujú s jednou chorobou celý život a liek ešte nenašli. Na liek potrebujeme čas, napriek tomu, že sme v 21. storočí. Výskum liekov pozostáva z viacerých etáp a je zdĺhavý.
Prvá etapa pozostáva z identifikácie cieľa. Čo budeme liečiť? Ako sa choroba šíri v ľudskom tele? Akú aktívnu látku budeme vyvíjať. Je potrebné zistiť, aké molekuly by mohli na danú chorobu účinkovať, pričom pracujeme s10-tisícami molekúl. V druhej fáze sa zisťuje, ktoré z tých molekúl majú lepšie chemické či fyzikálne vlastnosti, ako sú modifikované ľudským metabolizmom a zároveň sú testované v Petriho myskách, na bunkách. V tretej etape sa účinné molekuly vylepšujú. Štvrtá etapa pozostáva v tzv. klinických fáz, ktoré sami o sebe trvajú štyri roky. Najprv sa podáva liek malej skupine ľudí, ktorí sú úplne zdraví. Potom sa podá malej skupine chorých osôb. V tretej klinickej fáze väčšej skupine chorých. Liek, musí prejsť všetkými fázami vývoja aby sa dostal na trh.
Rátate pri vývoji s tým, že vírus bude mutovať?
Je rozdiel, či hovoríme o vakcíne alebo o lieku. Ja konkrétne vyvíjam liek, ktorý sa naviaže na SARS-CoV-2, tým pádom potrebujem vedieť, ako vírus mutuje, potrebujem dobre preskúmať sekvenciu aminokyselín spiku. Napriek tomu, že to je dôležité, mutácia nemusí ovplyvniť účinnosť lieku. Je veľmi dôležité, kde sa mutácia nachádza a o akú mutáciu ide.
Pri mRNA, tz. génovom type vakcíny ide o neskutočný pokrok. Vedci sa nimi začali zaoberať už v 70. rokoch. V 90. rokoch mali prvé veľké výsledky. Ale až teraz bola potreba rýchlo vyvinúť vakcínu a táto technológia nám to umožnila. Jednou z jej pozitív je, že vieme veľmi rýchlo vyvinúť vakcínu, ktorá bude proti novej mutácii taktiež účinná.
Prečo?
Vakcína funguje na báze návodu tak, že pomôže nášmu imunitnému systému identifikovať nepriateľov.
Mediátorová RNA, z angl. messenger RNA (mRNA,) vytvorená zo sekvencie vírusu, je nám podaná vo vakcíne. Pretože mRNA vakcína je vytvorená na báze existujúceho vírusu, jej vývoj je rýchlejší a aj jej vývoj proti novým mutáciám.
mRNA sa dostane do cytoplazmy našej bunky, kde je multitpikovaná. Vďaka mRNA je teda ľudská bunka schopná vytvoriť neškodné časti vírusu – proteíny spike. Tieto proteíny sú rozpoznané našim imunitným systémom a identifikované ako charakteristické črty nepriateľa. Protilátky, ktoré si naše telo vytvorí po podaní vakcíny sú teda pripravené rýchlo rozpoznať nepriateľa – vírus SARS-CoV-2 vďaka ich charakteristickej črte.
Ako vnímaš to, že sa objavujú názory, že koronavírus je výtvor farmaceutických firiem?
Farmaceutické firmy minuli na výskum veľa peňazí, aby sme sa mohli vrátiť do normálneho života. Farmaceutická firma - to nie je jedna osoba, ale miesto, kde pracuje veľmi veľa ľudí, nezbohatne na tom jeden človek. Proces výskumu a vývoja lieku je drahý, riskantný a zdĺhavý. Je preto nelogické, aby bol koronavírus výtvor farmaceutickej firmy. Vytvorenie vakcíny spadá pod medicínsku chémiu, je to neskutočne komplikovaná veda. My, ako vedci, sa to snažíme vysvetliť jednoducho, ale na to, aby sme vysvetlili všetko, čo je v pozadí, je potrebné pochopiť základy aplikovanej chémie, fyziky a biológie.
Boli ľudia, ktorí hovorili, že vo vakcínach sa nachádza škodlivá ortuť. Áno, mali pravdu, ortuť, v určitej forme je veľmi škodlivá pre ľudské telo. Ale ľudia, ktorí nerozumeli chémii si nepozreli, prečo sa tam nachádza a v akej forme. Jednoducho, dôvod bol, že ortuť, vo forme ethyl ortuť dokáže nakopnúť imunitný systém. To je aj úloha vakcíny. Nevypočujte si len informáciu, pýtajte sa prečo! Hľadajte logické vysvetlenie. Navyše jej množstvo je v dávke, ktorá nie je pre ľudské telo toxická.
V dnešnej dobe je veľká diskusia, či sa dať zaočkovať alebo nie. Myslím si, že robíme veľa vecí pre našu spoločnosť, aby fungovala. Chodíme do školy, do práce, platíme dane... Prečo sa teda nezaočkovať? Urobme to pre svoju rodinu, našich priateľov a pre celú spoločnosť.
Ako si sa dostala na štúdium do Francúzska?
Chodila som na francúzske bilingválne gymnázium v Košiciach a vďaka dobrému prospechu som mala možnosť ísť na jeden školský rok do Francúzska. Mala som 16 rokov a túto príležitosť som využila.
Na strednej škole vo Francúzsku vyučovane trvá od ôsmej rána do šiestej večer. S tým, že nemajú prestávky, ale majú jednu veľkú na obed, ktorá trvá jednu až dve hodiny. Netvrdím, že tento systém je dobrý, mne osobne nevyhovoval, lebo som sa neodkázala celý deň sústrediť. Po roku som sa vrátila naspäť na Slovensko a strednú školu som dokončila tu.
Prečo si sa opäť vrátila študovať do Francúzska?
Počas toho roka som zároveň zistila, že Francúzsko malo veľmi dobre vybavené laboratória. Nukleárna magnetická rezonancia, vysoko účinná kvapalinová chromatografia sú len základy efektívneho výskumu.
V dnešnej dobe môžeme robiť chémiu, ako sme ju robili v 18. storočí, je to však zdĺhavé a menej presné. Mojim cieľom bolo naučiť sa pracovať s prístrojmi, ktoré mi poskytnú precíznosť v analýzach a pracovnú efektivitu. Vývoj a výskum si žiada veľké finančné investície a Francúzsko je jednou z krajín, ktoré ich poskytujú.
Naučila som sa aj ďalšiu dôležitú vec. Napriek tomu, že som na Slovensku mala výborné známky, vo Francúzsku som zistila, že je veľmi veľa zahraničných študentov, ktorí tvrdo pracovali, aby sa dostali tam, kde sú. Stretla som mnoho študentov a profesorov, ktorých do dnes obdivujem za ich inteligenciu, vedomosti či skúsenosti. Pokora je asi najdôležitejšia lekcia môjho štúdia.
Vrátila by si sa opäť na Slovensko?
Život môže byť ťažký a je jedno, v akom štáte žiješ. Šesť rokov som žila vo Francúzsku, šesť mesiacov v Nemecku a teraz som v Kanade. Ak človek žije vo vyspelom štáte, nezaručuje mu to úspech či peniaze. Práve naopak, stretla som sa s väčšou konkurenciou, čo prináša aj nutnosť pracovať tvrdšie a dlhšie.
Domov by som sa veľmi rada vrátila, keby som videla, že mám možnosť sa vyvíjať v kariére. Čoho sa však bojím je, že vedomosti, ktoré som nadobudla v zahraničí, u nás nevyužijem.