Na celom svete nájdeš viac ako 400 atómových elektrární. Mnohé z nich boli postavené v blízkosti pobreží, aby na chladenie reaktorov využívali ľadovú vodu z morí a oceánov. Tu však vznikol aj jeden zásadný problém, s ktorým teraz musia elektrárne po celom svete bojovať.
Sú ním medúzy, ktoré útočia a úpchávajú tak chladiace trubice, ktorými prúdi voda na ochladzovanie reaktora, informuje portál Vice. Momentálne s nimi bojujú v škótskej atómovej elektrárni Torness, ktorá sa nachádza približne 50 kilometrov od Edinburghu.
Problémy pribúdajú
Problémy s medúzami si tam prvýkrát vyžiadali už v roku 2011, kedy tieto podivné morské tvory odstavili elektráreň na takmer týždeň. Škody sa vteday pohybovali na úrovni približne 1,5 milióna dolárov denne.
Plávajúce živočíchy v týchto dňoch opäť „zaútočili”. Dôvodom je zvyčajne premnoženie medúz (takzvané jellyfish blooms, pojem, ktorý označuje podstatný prírastok populácie týchto tvorov). Spoločnosť EDF Energy, ktorá prevádzkuje elektráreň Torness, uviedla, že „medúzy sú pre naše elektrárne príležitostným problémom.“
Aj keď existujú opatrenia na zabránenie vstupu vodného života do sacích potrubí, podľa Bulletinu atómových vedcov sa nevyrovnajú veľkému počtu medúz, ktoré prichádzajú počas „jellyfish blooms“. „Obyčajne clony zabraňujú vtiahnutiu vodného života a podobných nečistôt do chladiaceho systému elektrární,“ napísal Bulletin na svojom blogu v roku 2015.
„Keď sa však vtiahnu dostatočne veľké objemy medúz alebo iného vodného života, zablokujú clony, čím sa zníži objem prichádzajúcej vody a reaktor sa vypne.“ To môže spôsobiť obrovské finančné straty a ohroziť dodávky elektrickej energie.
Všade po svete
Škótska Torness však nie je ani zďaleka jediná. Roj medúz odstavil v roku 2008 aj jadrovú elektráreň v Kalifornii. O tri roky na to sa rovnaký problém vyskytol v Japonsku a v roku 2017 odstávku hlásila aj elektráreň v Izraeli. Medúz je stále viac a problémy, ktoré tento druh spôsobuje, narastajú.
Môže za to hlavne ľudstvo, ktoré neustále loví ryby, vďaka čomu medúzam nič nebráni rozširovať sa do nových území. “Problémom nie sú medúzy - problémom sme my. A klameme iba sami seba, ak si myslíme, že napredovať pomalšie je dobrý nápad. Tým len presunieme to peklo, ktoré chystáme, na plecia ďalších generácií,” hovorí austrálska oceánografka Lisa-Ann Gershwin.
Vedci z University of Cranfield vykonali pilotný projekt v rámci britského programu Drones Pathfinder Program, ktorý využíva drony v strednej nadmorskej výške ako „súčasť systému včasného varovania, ktorý umožní nastavenie mechanizmov vodného chladenia na ochranu generovania elektriny a životného prostredia.“
Niet cesty späť
„Akékoľvek odvetvie na pobreží, ktoré využíva morskú vodu, môže svoju činnosť skomplikovať, keď množstvo morských rias alebo medúz zasiahnu ochranné systémy,“ cituje tlačová správa Angusa Bloomfielda, morského biológa z University of Cranfield.
„Môžu poškodiť stroje a dokonca zastaviť výrobu elektriny, čo by mohlo ohroziť stabilitu elektrickej siete. Systém včasného varovania zahŕňajúci drony by mohol umožniť odvetviam v morskom prostredí konať včas a vyhnúť sa najdramatickejším účinkom, ktoré tieto udalosti môžu priniesť,“ dodáva. Faktom však je, že sme sa pravdepodobne dostali do momentu, kedy problémy s medúzami už nebudeme vedieť odstrániť, ale len eliminovať.
