Vedci uviedli, že DNA z vlasov uložených vo washingtonskom múzeu Smithshonian potvrdila pokrvné príbuzenstvo Sediaceho býka so 73-ročným Erniem LaPointeom z mestečka Lead v Južnej Dakote. Indiánsky náčelník zomrel v roku 1890.
LaPointe, ktorý má tri sestry, povedal, že ľudia odjakživa spochybňovali ich príbuzenský vzťah s legendárnym náčelníkom. „A pravdepodobne budú pochybovať aj po týchto poznatkoch,“ dodal zamyslene.
Agentúra Reuters uvádza, že to bolo po prvýkrát, kedy vzorku DNA odobranú od už dlho nežijúcej osoby použili k dokázaniu príbuzenského vzťahu medzi žijúcim človekom a historickou osobnosťou. Otvárajú tak možnosť robiť to aj u iných osobností, ktorých DNA sa podarí získať z ostatkov – ako sú vlasy, zuby alebo kosti.
Willerslev uviedol, že o predaní pramienkov vlasov Sediaceho býka sa dočítal v časopise a kontaktoval LaPointeho. Ten ho požiadal, aby z nich extrahoval DNA a porovnal ju so svojou, a zistil, či sú skutočne príbuzní. „Mal som veľmi málo vlasov a v nich bolo veľmi obmedzené množstvo DNA,“ povedal pre vedecký časopis Sciences Advances. Vedcom sa podarilo vyvinúť metódu, ktorá porovnáva veľmi malé množstvo starej DNA so vzorkami od ľudí žijúcich v rôznych generáciách.
Sediaci býk zjednotil siouxské kmene z Veľkých planín proti bielym osadníkom, ktorí im zaberali pôdu a americkej armáde, ktorá sa snažila vyhnať indiánske obyvateľstvo z jeho územia. V roku 1876 viedol indiánskych bojovníkov do bitky pri Little Big Horne, kde porazili federálne jednotky na čele s Georgeom Custereom.
V súčasnosti sa hovorí o dvoch miestach, kde je Sediaci býk pochovaný. Jedno je vo Furt Yates v Severnej Dakote, a druhé v juhodakotskom Modridge, LaPointe sa domiena, že vo Fort Yates v skutočnosti žiadne ostatky jeho pradeda niesú. „Myslím, že výsledky DNA môžu idendifikovať ostatky v Mobridge v Južnej Dakote ako tie, ktoré patria môjmu pradedovi,“ povedal.
